Lekársky obzor 7-8/2020

Lekársky obzor 7-8/2020

Lek Obz, 69, 2020, č. 7 – 8Na aktuálnu tému
Angelika BÁTOROVÁ, Denisa JANKOVIČOVÁ, Anna KYSELOVÁ, Tatiana PRIGANCOVÁ: Hemofília a vrodené krvácavé ochorenia v čase pandémie COVID-19         
Miroslav KILIAN, Agáta SZABÓOVÁ, Michal GURKA, Jana FELDINSZKÁ, Jozef BARINKA, Jana MORÁVKOVÁ, Peter ŠIMKO:  Manažment traumatologického pacienta s pozitivitou SARS-CoV-2 vyžadujúceho operáciu: Slovenská skúsenosť        

Klinické štúdie
Dušan HOLLÝ, Ľubomír MALÍČEK, František THALMEINER, Kristína HALMOVÁ, Merita MAZREKU, Peter STANKO: 35-ročné skúsenosti v liečbe zlomenín zygomatikomaxilárneho komplexu         
Iryna Bohdanivna ROMASH, Vasyl Hryhorovych MISCHUK, Ivan Romanovych ROMASH: Vzah medzi hladinou ghrelínu, prostaglandínov E2 a F2a a dennými údajmi monitorovania pH u pacientov s kombinovaným priebehom gastroezofágového refluxu a nediferencovaným ochorením spojivového tkaniva  

Lek Obz, 2020, 69 (7 – 8)Editorial
Angelika BATOROVA, Denisa JANKOVICOVA, Anna KYSELOVA, Tatiana PRIGANCOVA: Hemophilia and congenital bleeding disorders during the COVID-19 pandemics         
Miroslav KILIAN, Agáta SZABÓOVÁ, Michal GURKA, Jana FELDINSZKÁ, Jozef BARINKA, Jana MORÁVKOVÁ, Peter ŠIMKO: Management of trauma patient with positivity of SARS-CoV-2 requiring surgery: Slovak experience        

Clinical Studies
Dusan HOLLY, Lubomir MALICEK, Frantisek THALMEINER, Kristina HALMOVA, Merita MAZREKU, Peter STANKO: 35 Years of Zygomaticomaxillary Fractures Follow-Up         
Iryna Bohdanivna ROMASH, Vasyl Hryhorovych MISCHUK, Ivan Romanovych ROMASH: Relation between the level of ghrelin, prostaglandins E2 and F2alpha and daily pH monitoring data in patients with a combined course of gastroesophageal reflux disease and undifferentiated connective tissue disease     

Niektoré aspekty infekčných komplikácií u pacientov s chirurgickými chorobami. Multicentrická štúdia

Volodymyr SHAPRYNSKYI1, Oleksandr NAZARCHUK1, Mariia FAUSTOVA2, Bohdan MITIUK1, Dmytro DMYTRIIEV1,
Oleksandr DOBROVANOV3,4, Karol KRALINSKY5,6, Yuliana BABINA1

1National Pirogov Memorial Medical University, Vinnitsia, Ukraine
2Ukrainian Medical Stomatological Academy, Poltava, Ukraine
3A. Getlik Clinic for Children and Adolescents: Slovak Medical University and University Hospital, Bratislava, Slovakia,
head doc. MD. K. Furkova, CSc., assoc. prof.
4St. Elizabeth University of Health and Social sciences, Bratislava, Slovakia, head prof. MD. K. Kralinsky, PhD.
52nd Children‘s Clinic of Slovak Medical University, Children Faculty Hospital with Policlinic, Banska Bystrica, Slovakia
6Faculty of Health Care of Slovak Medical University in Bratislava, based in Banska Bystrica, Slovakia

SUMMARY
Background: At present postoperative infectious complications are reported worldwide to be the commonest in inpatients at surgical and intensive care units. Based on statistics on the infection control prevention, WHO has raised concerns over a high risk of infectious complications, which may occur following the delivery of health care at any medical settings. According to WHO reports the incidence of infectious complications among patients in high-income countries reaches 7 – 10 %, while in low-income countries, this figure reaches up to 20 %. In recent decades, the etiological structure of postsurgical infectious complications has been remaining almost unchanged. The aim of this study is to identify the leading causative agents of infectious complications in patients with surgical diseases.

Angelika BÁTOROVÁ, Denisa JANKOVIČOVÁ, Anna KYSELOVÁ, Tatiana PRIGANCOVÁ

Slovenská hemofilická pracovná skupina SHaTS SLS, Národné hemofilické centrum – Európske hemofilické centrum komplexnej starostlivosti (EHCCC) a Expertízne pracovisko pre liečbu hemofílie a vrodených krvácavých ochorení v SR, KHaT LF UK, SZU a UNB, Bratislava, prednosta prof. MUDr. A. Bátorová, CSc.

SÚHRN
Populácia celého sveta v súčasnosti zápasí s neobvyklou a nepredvídateľnou situáciou rýchlo sa šíriacej infekcie COVID-19 spôsobenej novým koronavírusom SARS-CoV-2. ažký priebeh respiračnej infekcie často s vysokou mortalitou je hrozbou najmä pre starších jedincov s komorbiditami. Hemofília a vrodené krvácavé choroby nespôsobujú zvýšenú náchylnos na infekciu alebo ažký priebeh choroby. V tejto skupine chorých, ktorí sú závislí od substitučnej liečby chýbajúcich koagulačných faktorov vyrábaných aj z ľudských zdrojov však môže v čase pandémie hrozi riziko omeškania alebo neposkytnutia adekvátnej liečby základného ochorenia. Koronavírus sa šíri kvapôčkovou infekciou a doteraz sa nepotvrdil prenos krvou a krvnými produktami. Navyše veľkos vírusu a jeho lipidový obal robia vírus dobre citlivým na frakcionačné a vírus-inaktivačné procesy využívané pri produkcii koncentrátov koagulačných faktorov. V práci prezentujeme základné otázky bezpečnosti a princípy liečby pacientov s krvácavými ochoreniami v záujme udržania adekvátnej úrovne liečby a komplexnej starostlivosti o túto skupinu chorých v ére pandémie COVID-19.

Tatiana KIMÁKOVÁ1, Marián BERNADIČ2

1Ústav verejného zdravotníctva a hygieny, UPJŠ LF, Košice, prednostka doc. MUDr. K. Rimárová, CSc., mim. prof.
2Ústav patologickej fyziológie LF UK v Bratislave, prednosta prof. MUDr. F. Šimko, CSc., FESC

SUMMARY
Polychlorinated biphenyls are chlorinated derivatives of biphenyls, the simple aromatic compounds that are carcinogenic, mutagenic and teratogenic. They penetrate the body through the skin, respiratory and digestive systems. Long-term exposure to polychlorinated biphenyls can lead to skin diseases, thyroid damage, cancer, metabolic disorders, cardiovascular diseases, or fertility disorders in men and women in adults, and death in high intoxication. The negative effects of
polychlorinated biphenyls during intrauterine development are manifested by lower birth weight, changes in postnatal development, hearing, tooth enamel, immune system, fetal developmental disorders. The neurological and behavioral disorders have been observed. In this paper, we address the negative impact of polychlorinated biphenyls on health and environmental quality. We characterize polychlorinated biphenyls from a historical point of view, we describe their circulation in the atmosphere, hydrosphere and lithosphere. We focus on the results of research from eastern Slovakia, in which continuous exposure of workers to polychlorinated biphenyls caused visible changes in the skin, but also changes in the parameters of lipid metabolism. Finally, we present the current state of research and recommendations for the population.

Angelika BÁTOROVÁ, Denisa JANKOVIČOVÁ, Anna KYSELOVÁ, Tatiana PRIGANCOVÁ

Slovenská hemofilická pracovná skupina SHaTS SLS, Národné hemofilické centrum – Európske hemofilické centrum komplexnej starostlivosti (EHCCC) a Expertízne pracovisko pre liečbu hemofílie a vrodených krvácavých ochorení v SR, KHaT LF UK, SZU a UNB, Bratislava, prednosta prof. MUDr. A. Bátorová, CSc.

SUMMARY
The world´s population is currently confronted with the unusual and unpredictable situation of the rapidly spreading COVID-19 infection caused by the new coronavirus SARS-CoV-2. Severe course of respiratory infection, often with high mortality, is a threat especially for the elderly persons with comorbidities. Hemophilia and congenital bleeding disorders do not cause increased susceptibility to infection or severe disease progression. However, there may be a risk of failure to provide or delay adequate treatment of the underlying disease during the pandemics in this group of patients who are dependent on replacement therapy for missing coagulation factors also produced from human resources. Coronavirus is spread by a droplet infection and has not been confirmed to be transmitted by blood and blood products. In addition, the size of the virus and its lipid envelope make the virus highly sensitive to fractionation and virus-inactivation processes used in the production of coagulation factor concentrates. In this work we present basic safety issues and principles of treatment of patients with hemophilia and bleeding disorders in order to maintain an adequate level of treatment and comprehensive care for this group of patients during COVID-19 pandemics.

Tatiana KIMÁKOVÁ1, Marián BERNADIČ2

1Ústav verejného zdravotníctva a hygieny, UPJŠ LF, Košice, prednostka doc. MUDr. K. Rimárová, CSc., mim. prof.
2Ústav patologickej fyziológie LF UK v Bratislave, prednosta prof. MUDr. F. Šimko, CSc., FESC

SÚHRN
Polychlórované bifenyly sú chlórované deriváty bifenylu, jednoduchej aromatickej zlúčeniny, ktoré sú karcinogénne, mutagénne a teratogénne. Prenikajú do organizmu cez kožu, dýchací a tráviaci systém. Dlhodobé pôsobenie polychlórovaných bifenylov môže vies u dospelých ľudí ku kožným ochoreniam, poškodeniu štítnej žľazy, nádorovým ochoreniam, poruchám metabolizmu, kardiovaskulárnym ochoreniam, či poruchám plodnosti u mužov a žien, pri vysokej intoxikácii aj smr. Negatívne účinky polychlórovaných bifenylov počas intrauterinného vývoja sa prejavujú nižšou pôrodnou hmotnosou, boli pozorované zmeny v postnatálnom vývoji, poškodenie sluchu, zubnej skloviny, imunitného systému, vývojové poruchy plodu, neurologické poruchy a poruchy správania. V tomto príspevku sa venujeme negatívnemu vplyvu polychlórovaných bifenylov na zdravie a kvalitu životného prostredia. Polychlórované bifenyly charakterizujeme z historického hľadiska, popisujeme ich cirkuláciu v atmosfére, hydrosfére a litosfére. Venujeme sa výsledkom výskumu z východného Slovenska, v ktorom nepretržitá expozícia pracovníkov polychlórovanými bifenylmi spôsobila viditeľné zmeny na koži, ale aj zmeny v parametroch metabolizmu lipidov. V závere prezentujeme súčasný stav výskumu v tejto oblasti a odporúčania pre obyvateľov.

Soňa PINTEŠOVÁ, Nora KELECSÉNYIOVÁ, Juraj LYSÝ, Peter STANKO

Klinika stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie LF UK a OÚSA, Bratislava, prednosta prof. MUDr. P. Stanko, PhD.

SUMMARY
Orofacial cleft patients are often affected by various anomalies of the teeth. The most common anomaly accompanying clefts is hypodontia. Due to bone defect, scar tissue resulting from multiple surgeries and different jaw growth tendency, jaw-orthopedic treatment requires long-term planning of individual steps and their coordination with other treatments from birth to completion of patient growth. Orthodontic monitoring of patients with orofacial cleft lasts from birth to adulthood. The decision to choose the right treatment procedure depends on careful examination and case analysis. Current trends in the treatment of patients with orofacial cleft are leading to long-term solutions with the preservation of hard dental tissues.

Vzťah medzi hladinou ghrelínu, prostaglandínov E2 a F2a a dennými údajmi o monitorovaní pH u pacientov s kombinovaným priebehom gastroezofágového refluxu a nediferencovaným ochorením spojivového tkaniva

Iryna Bohdanivna ROMASH1, Vasyl Hryhorovych MISCHUK2, Ivan Romanovych ROMASH3

1Department Propaedeutics of Internal Medicine, Ivano-Frankivsk National Medical University, Ukraine
2Department of General Practice (Family Medicine), Physical Rehabilitation and Sport Medicine, Ivano-Frankivsk National Medical University, Ukraine
3Department of Psychiatry, Narcology and Medical Psychology, Ivano-Frankivsk National Medical University, Ukraine

SUMMARY
Introduction: Gastroesophageal reflux disease (GERD) is one of the most common diseases associated with Undifferentiated Connective Tissue Disease (UCTD). GERD is a multifactorial disease, and impaired motor function of the upper gastrointestinal tract partially due to the pathology of the lower esophageal sphincter (LES), reduction in its contractive activity and decrease in esophageal clearance, delayed gastric emptying are leading in its development. Peptide hormone ghrelin takes an active part in the processes of motility and secretion modulation of the gastrointestinal tract (GIT). Some studies confirmed the role of ghrelin as a marker of gastric mucosa and upper GIT changes, but there is currently insufficient information on the role of ghrelin in case of such comorbid pathology.

Soňa PINTEŠOVÁ, Nora KELECSÉNYIOVÁ, Juraj LYSÝ, Peter STANKO

Klinika stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie LF UK a OÚSA, Bratislava, prednosta prof. MUDr. P. Stanko, PhD.

SÚHRN
Pacienti s orofaciálnym rázštepom sú často postihnutí rôznymi anomáliami zubov. Najčastejšou anomáliou sprevádzajúcou rázštepy je hypodoncia. Vzhľadom na kostný defekt, jazvové tkanivo vzniknuté po viacpočetných operáciách a odlišnú rastovú tendenciu čeľustí čeľustnoortopedická liečba vyžaduje dlhodobé plánovanie jednotlivých krokov a ich koordináciu s ostatnými liečebnými postupmi od narodenia po ukončenie rastu pacienta. Čeľustnoortopedické monitorovanie pacientov s orofaciálnym rázštepom trvá od narodenia po dospelosť. Rozhodnutie o výbere správneho liečebného postupu závisí od dôkladného vyšetrenia a analýzy prípadu. Súčasné trendy vývoja liečby pacientov s orofaciálnym rázštepom smerujú k dlhodobým riešeniam so zachovaním tvrdých zubných tkanív.

Dušan HOLLÝ, Ľubomír MALÍČEK, František THALMEINER, Kristína HALMOVÁ, Merita MAZREKU, Peter STANKO

Klinika stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie LF UK a OÚSA Heydukova, prednosta prof. MUDr. P. Stanko, PhD.

SUMMARY
Fractures of the zygomaticomaxillary complex are the most common fractures of the middle third of the face. This is due to the prominence of the os zygomaticum into space. They are also called tripod fractures due to the anatomical shape resembling a tripod. The aim of this work is a comprehensive look at the issue of zygomaticomaxillarx fractures and its treatment at the Department of Stomatology and Maxillofacial Surgery of Commenius University of Medicine and St. Elisabeth Hospital Bratislava. The theoretical part of the paper is devoted to clinical features, diagnosis and therapeutic procedures. Processing of statistical data in the practical part recorded directly in clinical conditions over a period of 35 years.

Lucia NOCAROVÁ1,2, Martina ONDRUŠOVÁ3, Dalibor ONDRUŠ1

1I. onkologická klinika LF UK a OÚSA, Bratislava, prednosta prof. MUDr. D. Ondruš, DrSc.
2Interná klinika VŠZaSP a OÚSA, Bratislava
3 Pharm-In, spol. s r. o., Bratislava

SUMMARY
Cervical cancer is the fourth most frequent malignancy in women with high mortality and incidence rate in low-income and middle-income countries. Human papillomavirus infection is linked with approximately 70 % of cases, vaccination and screening for premalignant lesions can lead to 80 % decrease in incidence rate. Therapy in early stages is mostly surgical and sometimes fertility preservation is possible. Radiotherapy with concomitant chemotherapy, preferably cisplatin, is required in locally advanced stages. Metastasectomy or radiotherapy targeting limited metastatic disease is recommended in suitable cases. Use of bevacizumab combined with chemotherapy became standard in first-line palliative treatment, though it may cause serious adverse effects with major deterioration of patient´s quality of life. Checkpoint inhibitor pembrolizumab is recommended in second-line palliative treatment since 2018. Importance of best supportive care should not be underestimated in cervical cancer diagnosis.

Dušan HOLLÝ, Ľubomír MALÍČEK, František THALMEINER, Kristína HALMOVÁ, Merita MAZREKU, Peter STANKO

Klinika stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie LF UK a OÚSA Heydukova, prednosta prof. MUDr. P. Stanko, PhD.

SÚHRN
Zlomeniny zygomatikomaxilárneho komplexu patria medzi najčastejšie zlomeniny strednej tretiny tváre. Je to spôsobené prominenciou os zygomaticum do priestoru. Nazývajú sa aj trojnožkové alebo tripod fracture vzhľadom na anatomický tvar pripomínajúci trojnožku. Cieľom práce je komplexný pohľad na problematiku zlomenín zygomatikomaxilárneho komplexu a jej liečbu na Klinike stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie LF UK a OÚSA v Bratislave. V teoretickej časti práce sa venujeme klinickému obrazu, diagnostike a terapeutických postupoch. Spracovanie štatistických údajov v praktickej časti práce zaznamenané priamo na klinickom pracovisku za obdobie 35 rokov.

Lucia NOCAROVÁ1,2, Martina ONDRUŠOVÁ3, Dalibor ONDRUŠ1

1I. onkologická klinika LF UK a OÚSA, Bratislava, prednosta prof. MUDr. D. Ondruš, DrSc.
2Interná klinika VŠZaSP a OÚSA, Bratislava
3 Pharm-In, spol. s r. o., Bratislava

SÚHRN
Zhubné nádory krčka maternice sú štvrtou najčastejšou malignitou u žien, s vysokou incidenciou a mortalitou v krajinách s nízkymi a strednými prijmami. Infekcia ľudským papilomavírusom sa spája približne v 70 % prípadov s karcinómom cervixu, očkovanie a skríning premalígnych lézií môžu vies k poklesu incidencie o 80 %. Vo včasných štádiách ochorenia je liečba predovšetkým chirurgická a v niektorých prípadoch je možné aj zachovanie fertility. V lokálne pokročilých štádiách je vhodná rádioterapia s konkomitantnou chemoterapiou, najlepšie s cisplatinou. V prípade limitovaného metastatického ochorenia sa odporúča metastázektómia alebo rádioterapia cielená na metastázu, ak je to možné. Používanie bevacizumabu v kombinácii s chemoterapiou v prvej paliatívnej línii sa stalo štandardom, hoci môže spôsobi závažné nežiaduce účinky ovplyvňujúce kvalitu života pacientky. Od roku 2018 je do druhej paliatívnej línie odporúčaný inhibítor kontrolných bodov pembrolizumab. Pri diagnóze karcinómu krčka maternice netreba podceňova dôležitos podpornej paliatívnej starostlivosti.

Miroslav KILIAN1, Agáta SZABÓOVÁ1, Michal GURKA1, Jana FELDINSZKÁ1, Jozef BARINKA1, Jana MORÁVKOVÁ2, Peter ŠIMKO1

1 Klinika úrazovej chirurgie SZU a UNB, prednosta prof. MUDr. P. Šimko, CSc.
2 Klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny SZU a UNB, prednosta MUDr. M. Paulíny, PhD.

SUMMARY
The SARS-CoV-2 virus, which causes COVID-19, has now spread to most countries, with no exception of Slovakia. Due to its rapid spread, we as healthcare professionals will increasingly encounter patients who will be suspected or positive of infections and will also need surgical treatment of injuries. Injuries occur every day and usually are not planed, and currently, we are already facing the first experience with surgical treatment of such patients in our institution. This article focuses on our experience in the optimal management of trauma patients with confirmed SARS-CoV-2 positivity.

Andrej DUKÁT1, Juraj PAYER1, Ján GAJDOŠÍK2, Milan KRIŠKA3, Fedor ŠIMKO4

1V. interná klinika LF UK a UNB v Bratislave, prednosta prof. MUDr. J. Payer, PhD., MPH, FRCP
2Neštátna ambulancia pre dospelých v Nových Zámkoch
3Ústav farmakológie a klinickej farmakológie LF UK v Bratislave, prednostka prof. MUDr. V. Kristová, PhD.
4Ústav patologickej fyziológie LF UK v Bratislave, prednosta prof. MUDr. F. Šimko, CSc., FESC

SUMMARY
Last decades of evidence medicine biomarkers are found for the routine management of patients in the diagnostic process and prognosis. Chronic hear failure represents clinical condition with complex pathophysiology. In the clinical practice estimation of natriuretic peptides appears to be the gold standard among these patients. It has the fixed place also in the recent guidelines. At present also other biomarkers are identified potentially helpful for the patients with chronic heart failure.

Miroslav KILIAN1, Agáta SZABÓOVÁ1, Michal GURKA1, Jana FELDINSZKÁ1, Jozef BARINKA1, Jana MORÁVKOVÁ2, Peter ŠIMKO1

1 Klinika úrazovej chirurgie SZU a UNB, prednosta prof. MUDr. P. Šimko, CSc.
2 Klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny SZU a UNB, prednosta MUDr. M. Paulíny, PhD.

SÚHRN
Vírus SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19 sa už v súčasnosti rozšíril do väčšiny krajín a výnimkou nie je ani Slovensko. Vzhľadom na jeho rýchle šírenie sa budeme ako zdravotníci čím ďalej tým viac stretáva s pacientmi, ktorí budú podozriví či pozitívni z infekcie a budú tiež potrebovťa aj operačné ošetrenie úrazu. Úrazy sa dejú každý deň a človek si ich väčšinou neplánuje a momentálne už aj na našej klinike zažívame prvé skúsenosti s operačnou liečbou takýchto pacientov. Tento článok je zameraný na naše skúsenosti optimálneho managementu traumatologických pacientov s potvrdenou pozitivitou SARS-CoV-2.

Andrej DUKÁT1, Juraj PAYER1, Ján GAJDOŠÍK2, Milan KRIŠKA3, Fedor ŠIMKO4

1V. interná klinika LF UK a UNB v Bratislave, prednosta prof. MUDr. J. Payer, PhD., MPH, FRCP
2Neštátna ambulancia pre dospelých v Nových Zámkoch
3Ústav farmakológie a klinickej farmakológie LF UK v Bratislave, prednostka prof. MUDr. V. Kristová, PhD.
4Ústav patologickej fyziológie LF UK v Bratislave, prednosta prof. MUDr. F. Šimko, CSc., FESC

SÚHRN
Posledné desaročia medicíny dôkazov je zamerané na hľadanie nových biomarkerov, ktoré by predstavovali dôležitú súčas rutinného manažmentu v diagnostike aj určení prognózy u pacientov. Chronické srdcové zlyhávanie predstavuje dôležitú klinickú jednotku rôznych patofyziologických procesov. V klinickej praxi je stanovenie nátriuretických peptidov v súčasnosti už zlatým štandardom pri tejto skupine pacientov. Má svoje pevné miesto aj v platných odporúčaniach pre diagnostiku a liečbu. V súčasnosti je však identifikovaných aj viacero ďalších biomarkerov nápomocných v manažmente pacientov s chronickým srdcovým zlyhávaním.