Lekársky obzor

najstarší lekársky odborný časopis na Slovensku - V každom čísle získajte 2 kredity

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Lekársky obzor 2011 Lekársky obzor 1/2011 Úroveň vedomostí uchádzačov o špecializačné štúdium master of public health

Úroveň vedomostí uchádzačov o špecializačné štúdium master of public health

E-mail Tlačiť PDF
  • Andrej KOVÁČ, Roman KOVÁČ, Alexandra Fülöpová, Miroslava SÁRENÁ, Michal BOJNICKÝ, Mário LEŽOVIČ
  • Úroveň vedomostí uchádzačov o špecializačné štúdium master of public health
  • Lek Obz, 60, 2011, č. 1, s. 14 – 17

Súhrn
Východiská: Špecializačné štúdium predstavuje vzdelávací proces, ktorý zdravotníckemu pracovníkovi umožní získať odborné vedomosti a zručnosti potrebné pre výkon práce v príslušnom špecializačnom odbore. Tento proces má v sebe prvky vzdelávacích aktivít rôznych druhov a spôsobov kon­troly výsledku vzdelávania, vyvrcholí skúškou. Problém špecializačného štúdia považujú takmer všetky krajiny Európy za taký významný, že mu venujú aj legislatívnu pozornosť. Tak sa cyklus uzatvára legislatívnymi normami riadnej výchovy zdravotníckych pracovníkov – špecialistov.
Súbor a metódy: Súbor respondentov tvorilo 250 uchádza­čov za roky 2007 – 2009. Na skúmanie tejto problematiky sme zvolili retrospektívnu analýzu. Analyzovali sme testy z prijímacích pohovorov na špecializačné štúdium odborník na riadenie vo verejnom zdravotníctve – Master of Public Health za obdobie 3 rokov. Zo štatistických testov sme použili hodnotenie významnosti pomerných hodnôt. Na zamietnutie nulovej hypotézy sme použili 5% hladinu významnosti.
Výsledky: Hodnotili sme 12 636 odpovedí, z toho správnych bolo 9305, čo predstavuje 73,63% úspešnosť odpovedí. Nesprávnych bolo 3331, čo predstavuje 26,47 %. Tieto ukazovatele svedčia o dobrej pripravenosti uchádzačov na prijímací test, pretože uchádzači v priemere preukázali takmer v 75 % odpovedi dobrú znalosť problematiky. Vedomosti z oblasti manažmentu boli vyššie (správne odpovede 74,92 %, nesprávnych odpovedí bolo 25,08 %). V oblasti biologicko-medicínskych vied bolo správnych odpovedí 70,64 %, nesprávnych 29,36 %. Najlepšie vedomosti u všetkých uchádzačov sme zistili v oblasti prevencie a podpory zdravia, teda v predmetoch, ktoré považujeme za výsostne medicín­ske. Najslabšia úroveň vedomostí bola v predmete epidemiológia, kde takmer polovica odpovedí bola nesprávna.
Záver: Podľa nášho názoru treba zachovať doterajší systém modulárnej štruktúry výučby s možnosťou pružne reagovať na vedomosti uchádzačov. Vzdelaní manažéri v zdravotníctve by mali byť významným prvkom pri riešení zložitých javoch, ktoré sa vyskytujú v súvislosti s transformáciou, ale aj s ďalším riadením zdravotníctva. Teoretické poznatky a praktické zručnosti pri riadení zmien, riadení krízových stavov, strate­gické a finančné riadenie, ale najmä skúsenosti z týchto oblastí aplikované na prostredie zdravotníctva by sa mali stať zákla­dom úspešnosti manažérov.
Kľúčové slová: špecializačné vzdelávanie – vedomosti - Master of Public Health.
Lek Obz, 60, 2011, č. 1, s. 14 – 17


  • Andrej KOVÁČ, Roman KOVÁČ, Alexandra Fülöpová, Miroslava SÁRENÁ, Michal BOJNICKÝ, Mário LEŽOVIČ
  • Level of knowledge candidates of specialized study Master of public health
  • Lek Obz, 60, 2011, 1, p. 14 – 17

Summary
Background: Specialized study represents educational process that allow workers in medical sphere to gain vocational knowledge and ability needed while executing work in related specialized field. This process involves elements of educational activities of various types, and methods of review of the result of evaluation that culminates with exam. The issue of specialization is considered to be very significant by all European countries, crediting it with legislative remark. The cycle of medical care workers proper education – specialists is enclosed by legislative norms.
Material and methods: Group of respondents was composed of 250 candidates in years 2007 – 2009. Retro­spective analysis was chosen for investigating this case. We analyzed Master of Public Health admission tests for the period of 3 years. We used evaluation of proportional data significance of statistical tests. We used 5% level of significance for declining the zero hypothesis.
Results: Altogether, we have evaluated 12 636 responses, of which 9305 were correct which makes 73.63% success of responses. 3331 answers were incorrect which represents 26.47%. These indicators provided proof of candidates readiness for admission test, respondents showed in 75% of answers their good knowledge of the designated field. Knowledge in the area of management were higher (74.92% correct, 25.08% incorrect). In the area of biological-medical sciences 70.64% of answers were correct while 29.36% were incorrect. Best knowledge was shown in the area of prevention and life promotion, subjects that we consider highly medical. On the other hand, epidemiology was proven as the area in which candidates showed poorest results, almost half of the answers was incorrect.
Conclusion: In our opinion present modular structure system of education, with possibility to act flexibly on the knowledge of candidates, needs to be preserved. Educated managers in medical care should play significant role in solving complex situations that occur in accordance with transformation, as well as in other areas of medical care management. Theoretical knowledge and practical capa­bilities in management of changes, crisis mana­gement, strategic and financial management, but mainly skills from these areas applied on the area of medical care ought to become the cornerstone of managerial success.
Key words: specialized education, knowledge, Master of Public Health.
Lek Obz, 60, 2011, 1, p. 14 – 17


Úvod

Špecializačné štúdium predstavuje vzdelávací pro­ces, ktorý zdravotníckemu pracovníkovi umožní získať odborné vedomosti a zručnosti potrebné pre výkon práce v príslušnom špecializačnom odbore. Pre­graduálnym štúdiom získava zdravotnícky pracovník vedomosti síce komplexné, ale nemôžu ísť do takej hĺbky, akú vyžaduje práca špecialistu. V oblasti pracovných návykov a zručností, ktoré zdravotníctvo vyžaduje, študent získava iba minimálne vedomosti a zručnosti. Preto je potrebné, aby mohol pracovať ako špecialista, dosiahnuť oveľa vyšší stupeň vedomostí a zručností, pravda, už v jednej zdravotníckej disciplíne. Tento proces má v sebe prvky vzdelávacích aktivít rôznych druhov a spôsobov kontroly výsledku vzdelávania, vyvrcholí skúškou. Jestvuje množstvo organizačných prvkov, ktoré zabezpečujú priebeh celého procesu od vstupu do tohto systému až po jeho výstup. Problém špecializačného štúdia považujú tak­mer všetky krajiny Európy za tak významný, že mu venujú aj legislatívnu pozornosť. Tak sa cyklus uzatvára legislatívnymi normami riadnej výchovy zdravotníckych pracovníkov – špecialistov.

Zamerali sme sa na špecializačné štúdium odborník na riadenie vo verejnom zdravotníctve Master of Public Health, ktoré je pre väčšinu kategórií zdravotníckych pracovníkov určené na riadenie a organizáciu zdravotníctva podľa prílohy č. 4 Nariadenia vlády č. 296/2010 o odbornej spôsobilosti na výkon zdravot­níckeho povolania, o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, o sústave špecializačných odborov a o sústave certifikovaných pracovných činností (1). Cieľovou skupinou tohto štúdia sú zdravotnícki manažéri súčasní, ale aj budúci.

Tento špecializačný študijný program dáva poslu­cháčom vedomosti z manažmentu zdravotníctva, z jed­notlivých disciplín verejného zdravotníctva ako aj umožňuje rozvinúť základné manažérske zručnosti a kompetencie. Vychádza z potrieb praxe, pretože zdravotníctvo je charakteristické špecifickými trhovými mechanizmami. Väčšinu manažérov tu tvoria lekári a iní zdravotnícki pracovníci. Tí často nemajú dostatočné vzdelanie a zručnosti v riadení a organizovaní zdravotníctva, pričom musia často robiť ekonomické i manažérske rozhodnutia (2). Je preto veľmi dôležité, aby došlo k integrácii oboch odborností, manažérskej aj zdravotníckej. Vzdelaní manažéri v zdravotníctve by mali byť významným prvkom pri riešení zložitých ja­vov, ktoré sa vyskytujú v súvislosti s transformáciou, ale aj s ďalším riadením zdravotníctva. Teoretické poznatky a praktické zručnosti pri riadení zmien, riadení krízo­vých stavov, strategické a finančné riadenie, ale najmä skúsenosti z týchto oblastí aplikované na prostredie zdravotníctva by sa mali stať základom úspešnosti manažérov.

Dôležitý je preto ďalší rozvoj zdravotníckeho manažmentu, ku ktorému môžeme prispieť práve skúmaním problémových oblastí a nedostatkov vo vedomostiach a zručnostiach manažérov.

Súbor a metódy

Analyzovali sme vedomosti uchádzačov o špe­cializačné štúdium odborník na riadenie vo verejnom zdravotníctve - Master of Public Health za obdobie rokov 2007, 2008 a 2009. Za rok 2007 súbor tvorilo 75 uchádzačov, v roku 2008 83 uchádzačov a v roku 2009 92  uchádzačov. Súbor respondentov tvorilo spolu 250 uchádzačov, z nich bolo 116 mužov (46 %) a 134 žien (54 %). Uchádzači boli vo veku 24 až 63 rokov. Podľa typu vzdelania súbor tvorilo 46 (18 %) osôb s titulom Ing., 9 (4 %) JUDr., 44 (18 %) Mgr., 108 (42 %) MUDr., 9 (4 %) MVDr., 3 (1 %) PaedDr., 5 (2 %) PharmDr., 22 (9 %) PhDr. a 9 (4 %) osôb s titu­lom RNDr.

Na skúmanie tejto problematiky sme zvolili retro­spektívnu analýzu. Údaje sme získali analýzou písom­ných testov z prijímacích pohovorov, pričom sa sledoval počet nesprávnych odpovedí v jednotlivých kategóriách otázok. Otázky z testu boli zatriedené do šiestich kategórií, a to:

•    manažment,
•    ekonomika zdravotníctva a zdravotná politika,
•    epidemiológia,
•    environmentálne zdravie,
•    prevencia a podpora zdravia,
•    bioštatistika.

Otázky z manažmentu zahŕňali aj otázky z práva. Pre užšie porovnanie sme aj tieto predmety zoradili do dvoch základných oblastí otázok, a to manažérske otázky a otázky biologicko-medicínske. Získané údaje sme spracovali a vyhodnotili v tabuľkovom editore Microsoft Excel. Zo štatistických testov sme použili hodnotenie významnosti pomerných hodnôt. Tento test sa vyskytuje v dvoch modifikáciách výpočtu, pre súbory menšie a väčšie ako 200 členov. Pre zamietnutie nulo­vej hypotézy sme použili 5% hladinu významnosti.

Výsledky

Celkovo sme hodnotili 12 636 odpovedí z toho správnych bolo 9305 čo predstavuje 73,63% úspešnosť odpovedí. Nesprávnych bolo 3331 čo predstavuje 26,47 %. Tieto ukazovatele svedčia o dobrej priprave­nosti uchádzačov na prijímací test, pretože uchádzači v priemere preukázali takmer v 75 % odpovedi dobrú znalosť problematiky. Pre lepšie znázornenie úrovne vedomostí sme predmety z ktorých boli zostavené otázky rozdelili do dvoch skupín. Prvú skupinu tvorili manažérsky zamerané otázky, ktoré sa skladali z pred­metov manažment, ekonomika zdravotníctva a zdra­votná politika a bioštatistika, a na skupinu biologic­ko-medicínskych vied, do ktorej spadali predmety ako epidemiológia, ochrana zdravia a prevencia a podpora zdravia. Potvrdil sa náš predpoklad, že vedomosti z oblasti manažmentu boli vyššie (správne odpovede 6634 z 8855 možných predstavuje 74,92 %, kým nespráv­nych odpovedí bolo 25,08 %). V oblasti bio­logicko-medicínskych vied bolo správnych 2671 odpovedí z 3781 možných, čo predstavuje 70,64 %; nesprávnych odpovedí bolo 1110 t. z. 29,36 %. Rozdiel medzi úrovňou správnych odpovedí z manažérskych predmetov a biologicko-medicínskych predmetov hodnotený testom významnosti rozdielu pomerných hodnôt bol štatisticky významný na 5% hladine významnosti (graf 1, 2).

  • Graf 1. Percentuálny výskyt odpovedí v prijímacích testoch
  • Graph 1. Percentage of answers in entrance tests
  • Graf 2. Percentuálny výskyt správnych odpovedí podľa typu otázky a typu vzdelania
  • Graph 2. Percentage of correct answers by type of question and type of education

Ak si výsledky testov zoradíme podľa úrovne správnych odpovedí, dostávame zaujímavý prehľad. Vo všeobecnosti zisťujeme najvyššie vedomosti v oblasti prevencie a podpory zdravia, teda v predmetoch, ktoré považujeme za výsostne medicínske. Správnych odpo­vedi bolo viac ako 4/5. Najslabšiu úroveň vedomostí zisťujeme v predmete, ktorý je chápaný ako medicínsky, v epidemiológii, kde takmer polovica odpovedí bola nesprávna. V manažérskych predmetoch je úroveň vedomostí vyrovnaná. Najvyššia je v zdravotnej politike a v manažmente, kde uchádzači o štúdium dosiahli tri štvrtiny správnych odpovedí. O niečo slabšie sú vedomosti v oblasti bioštatistiky (69,8 %). Z medicínsky orientovaných predmetov sme už uviedli najlepšie vedomosti v oblasti prevencie (graf 3). Po prevencii nasledujú dva predmety s takmer zhodnou úspešnosťou ekonomika a zdravotná politika a odpovede z manažmentu. Rozdiel medzi úspešnosťou odpovedí z prevencie a ekonomiky je štatistický významný na hladine p < 0,05.

  • Graf 3. Percentuálny pomer správnych a nesprávnych odpovedí v jednotlivých skupinách predmetov
  • Graph 2. Percentage relation of correct and incorrect answers in individual subject groups

Nasledujú dve skupiny predmetov bioštatistika a environmentálne zdravie, u ktorých je úspešnosť odpovedí takmer zhodná, ale štatisticky významne niž­šia ako v skupine manažérskych predmetov (p < 0,05). Na poslednom mieste z hľadiska úspešnosti s výrazným odstupom je epidemiológia. Úspešnosť odpovedí je vysoko signifikantne nižšia ako v oblasti environ­mentálneho zdravia (p < 0,01).

Podľa typu vzdelania sme uchádzačov zaradili do 9 kategórii podľa akademických titulov. V niektorých skupinách bol nízky počet uchádzačov, avšak každý test obsahoval 50 otázok a každá z nich mala 4 možné odpovede. Počet odpovedí bol teda dostatočne vysoký pre štatistické spracovanie. Pri hodnotení testu ako celku najlepšie obstála skupina uchádzačov s vysoko­školským titulom RNDr. Ich výsledky boli signifikantne (p < 0,001) lepšie ako druhej skupiny v poradí s titulom JUDr. Záverečnú skupinu tvoria vysokoškoláci s titulmi MVDr., PharmDr., PhDr., PaedDr. Rozdiely v úspešnosti týchto skupín boli nesignifikantné (graf 4).

  • Graf 4. Percento úspešnosti testu v závislosti od typu vzdelania
  • Graph 4. Percentage of test success in relation of education

V odpovediach na otázky z manažérskych predme­tov boli najúspešnejší uchádzači s titulom JUDr. Za nimi nasledujú uchádzači s titulom RNDr. Záverečnú skupinu zasa tvoria absolventi s titulmi MVDr., PharmDr., PhDr., PaedDr. v trochu inom poradí, ale opäť s nesig­nifikant­nými rozdielmi v úspešnosti. Zdá sa, že títo uchádzači zvládli iba 2/3 odpovedí. I keď manažérsku oblasť prijímacieho testu považujeme za kľúčovú, vedomosti z oblasti, v ktorej sa chcú uchádzači uplatniť ako manažéri, teda biologicko-medicínske vedy sú nevyhnut­nou podmienkou pre úspešné zvládnutie pozícií manažérov v zdravotníctve. Prvá pozícia RNDr. nie je prekvapivá, skôr je prekvapivý signifikantný (p < 0,01) rozdiel medzi úspešnosťou RNDr. a MUDr. Ešte väčšie prekvapenie priniesli neúspechy ostatných „biologic­kých“ povolaní ako sú MVDr. a najmä posledné miesto PharmDr.

Diskusia

Uchádzači o špecializačné štúdium Odborník na riadenie vo verejnom zdravotníctve Master of Public Health sú z rôznych profesií, avšak všetci pracujú v zdravotníctve. Najväčšiu kategóriu z týchto uchádza­čov tvoria lekári. Je to pochopiteľné, keďže je to špecializácia v zdravotníctve a zameraná na riadenie a organizáciu zdravotníctva. Je to aj z toho dôvodu, že väčšina manažérov v zdravotníctve má lekárske vzde­lanie alebo zdravotnícke vzdelanie (2, 3).

Uchádzači, ktorí prichádzajú na prijímací test preukazujú v priemere dosť vysokú pripravenosť, čoho dôkazom je aj vysoký pomer správnych odpovedí k nesprávnym odpovediam. V otázkach z manažmentu je to takmer 75% úspešnosť a v otázkach biologicko-medicínskych sa úspešnosť pohybuje okolo 70 %.

Ako sme uviedli vo výsledkoch, v priemere sa nám ako najlepšie vedomosti u uchádzačov javia vedomosti z prevencie. Bolo to pre nás vzhľadom na skladbu uchádzačov prekvapivé poznanie a môže svedčiť o pomerne vysokej úrovni znalosti zdravotníckej prevencie v populácii vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Treba však podotknúť, že toto mohla ovplyvniť aj skutočnosť, že išlo o testovanie ľudí, u ktorých bola podmienka zamestnania v zdravotníctve.

Pri hodnotení úspešnosti uchádzačov zoradených podľa profesií sme vychádzali predovšetkým z počtu uchádzačov o štúdium MPH z jednotlivých skupín vysokoškolského vzdelávania. Za roky 2007 – 2009 bolo prijatých ďaleko najviac lekárov, na druhom mieste záujmu boli inžinieri a magistri, po nich záujemcovia s titulom PhDr.

Pri hodnotení úrovne vedomostí podľa typu vzdelania nám najlepšie obstála skupina uchádzačov s titulom RNDr. Netreba byť z toho prekvapený, pretože pod touto skupinou sa väčšinou skrývajú absolventi štúdia verejného zdravotníctva, ktorí pokračovali v rigo­róznom konaní a získali titul RNDr. A mali by mať teda relatívne najlepšie vedomosti z oblasti verejného zdravotníctva.

Pri hodnotení manažérskych predmetov boli v poč­te správnych odpovedí najlepší uchádzači s titulom JUDr. Je to možné aj preto, že časť manažérskych otázok bola z oblasti manažérskeho práva. Druhí najlepší v manažmente boli opäť uchádzači s titulom RNDr. Postavenie uchádzačov s titulom RNDr. opäť nie je prekvapivé, pretože manažment je významnou zložkou štúdia verejného zdravotníctva.

Z hodnotenia biologicko-medicínskych predmetov nám preukázali najlepšie vedomosti uchádzači s titulom RNDr. Prekvapil nás najmä signifikantný rozdiel (p < 0,01) medzi úspešnosťou RNDr. a MUDr., čo môže byť následkom toho, že pregraduálne štúdium všeobecného lekárstva nemá zaradenú komplexnú výučbu verejného zdravotníctva. Týmto sa študentom všeobecného lekárstva nedostáva širšieho rozhľadu na problematiku verejného zdravotníctva. Čo si však nevieme vysvetliť, je veľmi slabá úroveň vedomostí ostatných z biologicko-medicínskych predmetov pri ostatných zdravotníckych uchádzačov ako MVDr. a PharmDr.

Záver

Pri celkovom zhodnotení nás najviac prekvapila skutočnosť, že uchádzači so vzdelaním MVDr. či PharmDr. výrazne zaostávajú vo vedomostiach z biologicko-medicínskych predmetov za ostatnými uchádzačmi. Tu sa dotýkame problematiky náplne špecializačného štúdia, kde prvé dva roky predstavujú isté vyrovnávanie vedomostí či už biologicko-medi­cínskych, alebo manažérsko-ekonomických. Našim prieskumom sme zistili a potvrdili opodstatnenosť tohto zámeru a aj potrebu vyrovnávania vedomostnej úrovne v biologicko-medicínskych predmetoch nie len pre uchádzačov s nezdravotníckym vzdelaním. Pretože ako sa ukázalo, potrebujú ho veľmi aj tí uchádzači, pri ktorých je všeobecný predpoklad vysokej úrovne v biologicko-medicínskych predmetoch.

Literatúra

1.    Kováč, A. Manažérske vzdelávanie v zdravotníctve a jeho perspektívy. In Lekársky obzor. ISSN 0457-4214, 2007a, roč. LVI,  č. 9, s. 372-378.
2.    Kováč, A. Potreba manažérskeho vzdelávania v zdravotníctve. In Verejné zdravotníctvo, ISSN 1337-1789, 2007b, dostupné od  3. 8. 2010, http://www.verejnezdravotnictvo.sk.
3.    Nariadenie vlády č. 296/2010 o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností

 

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok

Partneri

Reklamný prúžok