Lekársky obzor

najstarší lekársky odborný časopis na Slovensku - V každom čísle získajte 2 kredity

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Lekársky obzor 2010 Lekársky obzor 12/2010 Začiatky slovenskej otorinolaryngológie

Začiatky slovenskej otorinolaryngológie

E-mail Tlačiť PDF
  • Milan PROFANT, Jozef STRELKA
  • Začiatky slovenskej otorinolaryngológie
  • Lek Obz, 59, 2010, 12, s. 485-487

 

Až donedávna sa začiatky otolaryngológie na Slo­vensku spájali s menami Záviška a Wiškovský v 20. ro­koch 20. storočia. Nedávny objav publikácie doktora Emila Fleischera Az Orr Eldugulása és annak okai (Zapchaný nos a jeho príčiny), Pozsony, Wigand F.K. Konyvnyomdája, 1905, 33 s. posúva začiatky otolaryn­gológie v Bratislave a na Slovensku do druhej polovice 19. storočia. Doktor Fleischer študoval v Budapešti, špecializáciu získal na Berlínskej klinike u profesora Fränkela (resp. určitý čas sa tam vzdelával) a koncom 19. storočia mal svoju otolaryngologickú ambulanciu v dome oproti Univerzite na dnešnom Šafárikovom námestí, za parčíkom. Tento dom, v ktorom aj býval, vlastnil jeho svokor Dr. med. Georg Kováts, ktorý založil detskú nemocnicu v Bratislave.

Otolaryngológia sa na Slovensku organizačne za­čala budovať až po I. svetovej vojne, keď Národné zhromaždenie Československej republiky dňa 27. júna 1919 schválilo zákon č. 375 o zriadení univerzity v Bratislave. Slávnostným dátumom začatia činnosti univerzity bol 9. november 1919. Jej prvým rektorom sa stal prof. MUDr. Kristián Hynek.

Na území Slovenska nebola pred vznikom ČSR lekárska fakulta – s výnimkou lekárskej fakulty v Trnave v rokoch 1770-1777. Študenti zo Slovenska mohli študovať v Pešti, Kluži, vo Viedni, v Prahe, prípadne v ďalších mestách Európy. Väčšina študentov pochá­dzala z maďarských a nemeckých rodín. V knihe Jána Junasa „Lekári a spoločnosť v 19. storočí na Slovensku“ sa možno dočítať, že z 564 medikov, rodákov zo Slovenska, ktorí študovali v 19. storočí, malo slovenský pôvod 134 (23,8 %). Avšak po ukončení štúdia vzhľa­dom na lepšie možnosti uplatnenia mnohí lekári sa usadili v rôznych častiach Uhorska, v Rakúsku alebo v ďalších krajinách Európy, ba aj v Ázii a Amerike. Zo 42 lekárov, ktorí ostali v Pešti, dosiahlo hodnosť profesora alebo docenta 26 lekárov. V tom čase to bola pre Slovensko veľká strata, lebo situácia v zdravotníctve bola zlá. V slovenských župách Uhorska pripadalo roku 1880 na jedného lekára 12 500 obyvateľov. Závažným javom bola vysoká miera detskej úmrtnosti. Medzi prí­činami smrti na prvom mieste boli infekčné choroby.

Viacerí lekári získali mimo územia Slovenska špe­cializáciu v klinických odboroch. V registri 564 lekárov 19. storočia Junas uvádza 13 chirurgov, 8 oftalmológov, 8 balneológov, 6 pediatrov, 5 internistov, 5 gynekoló­gov, 4 dermatológov, 3 ortopédov, 3 stomatológov a len jedného otolaryngológa Leopolda Réthiho (Rosenthala), narodeného roku 1857 v Prešove, ktorý sa stal profe­sorom vo Viedni. Získal veľké uznanie svojimi štúdiami z foniatrie a logopédie. Avšak väčšina lekárov pracovala v prvej línii kontaktu s pacientmi ako praktickí lekári. Niektorí sa stali župnými a okresnými lekármi.

Z plejády významných lekárov 19. storočia je nám obzvlášť blízky Ľudovít Markušovský (1815-1893), rodák zo Štrby, významný hygienik, organizátor uhorského zdra­votníctva a publicista. Pôvodne chcel byť chirur­gom. Otolaryngológom je známy tým, že ako prvý používal nosové spekulum pri vyšetrovaní nosovej dutiny, vyho­tovené podľa vlastného návrhu. Potvrdzujú to viaceré citácie v medicínskej literatúre. Markušovský založil známy lekársky týždenník „Orvosi Hetilap“ a 32 rokov bol jeho hlavným redaktorom. Sám v ňom publikoval okolo 200 článkov zväčša zameraných na verejno-zdravotnícku problematiku. Založil prvú katedru hygieny v Pešti a stal sa jej vedúcim. Zaslúžil sa aj o vytvorenie Lekárskej fakulty v Kluži. Za mimoriadne zásluhy o rozvoj lekárskej vedy v Uhorsku vymenovali ho čestným profesorom peštianskej a klužskej lekárskej fakulty.

Zákon č. 375 o zriadení univerzity v Bratislave stanovil vybudovať štyri fakulty. Ako prvá sa začala formovať lekárska fakulta. Na požiadanie vlády ČSR uvoľnilo vedenie Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej osem profesorov, ktorých prezident republiky vyme­noval za prednostov kliník a ústavov dňa 31. júla 1919. Spolu s nimi prišli do Bratislavy aj viacerí asistenti.

Dňa 9. decembra 1919 sa začala výučba poslucháčov 3. – 5. ročníka. Prvým dekanom lekárskej fakulty bol prof. MUDr. Gustáv Müller. V školskom roku 1919-1920 mala Lekárska fakulta v Bratislave 144 poslucháčov. Výučba v 1. a 2. ročníku sa pre nedostatok graduova­ných vedecko-pedagogických pracovníkov mohla začať až v šk. roku 1923-1924. Učebnou bázou klinickej medicíny sa stala Krajinská nemocnica, ktorá bola v tom čase najmodernejšou nemocnicou na Slovensku. Pô­vodne mala 5 oddelení a 250 postelí.

Zrod otolaryngologickej kliniky v Bratislave nebol ľahkou záležitosťou. V letnom semestri školskom roku 1919-1920 sa dekan Lekárskej fakulty pokúsil získať niektorého z vynikajúcich žiakov profesora Kutvirta. Avšak rokovania s docentom Přecechtělom a docentom Ningrom neboli úspešné. Preto profesorský zbor navrhol zriadiť miesto asistenta pre otológiu na Chirurgickej klinike a miesto asistenta pre rinolaryngológiu na Internej klinike. Na tieto miesta boli vybraní Dr. Záviška a Dr. Wiškovský.

Roku 1920 sa zriadila otologická ambulancia. Jej vedúcim sa stal Dr. Záviška, asistent prof. Kostlivého. O rok neskoršie sa zriadila rinolaryngologická ambu­lancia, ktorú zverili Dr. Wiškovskému, asistentovi prof. Hynka. Dr. Bedřich Wiškovský (nar. 23. 11. 1891 v Dvore Králové) sa habilitoval za docenta rino­laryngológie roku 1923 a Dr. Pavel Záviška (nar. 18. 6. 1880 v Brne) sa habilitoval na docenta otológie r. 1924. Odbornú kvalifikáciu si zvyšovali študijnými pobytmi na renomovaných domácich a zahraničných klinikách. Po vymenovaní za profesorov stali sa prednostami kliník. Rinolaryngologická klinika vznila roku 1928, Otologická klinika roku 1932.

Prof. Wiškovský a prof. Záviška sa vypracovali na majstrov svojich odborov. Vo vedeckej práci sa venovali širokému okruhu problémov. Práce uverejňovali v Bra­tislavských lekárskych listoch, v Časopise lékařů českých i v zahraničných časopisoch. Vychovali rad žiakov, ktorí neskoršie budovali nové otolaryngologické pracoviská na Slovensku. Patrili k nim: prof. Dr. Sivák, prof. Dr. Šuster, primár Dr. Bányai, primár Dr. Golda, primár Dr. Puskailer, primár Dr. Bečer, primár Dr. Jenkovský, Dr. Furst, Dr. Janota a ďalší.

Roku 1932 bolo zriadené otolaryngologické odde­lenie so 40 posteľami v Košiciach, roku 1937 otolarynoglogické oddelenie s 32 posteľami v Trnave a roku 1938 otolarynoglogické oddelenie so 60 poste­ľami v Turčianskom Sv. Martine. Tým sa umožnila špecializačná príprava ďalším adeptom otolaryngológie. Je potrebné spomenúť, že niekoľkí lekári získali základ­né poznatky z otolaryngológie vo vojenských nemoc­niciach. S pribúdajúcimi počtami otolaryngológov pribúdal aj počet odborných publikácií. V súvislosti s udalosťami roku 1938 odišiel prof. Záviška do Brna a v nasledujúcom roku, žiaľ musel odísť aj prof. Wiškovský. Usadil sa v Prahe. Ich nástupcom sa stal MUDr. Sivák. Roku 1940 sa habilitoval z odboru rinolaryngológie a roku 1941 z odboru otológie. Pod jeho vedením sa uskutočnilo spojenie kliník do jednot­nej otorinolaryngologickej kliniky roku 1940.

Roku 1945 bol vedením Otolaryngologickej kliniky v Bratislave poverený Dr. Klaučo, ktorý však pre zaneprázdnenie verejnými funkciami skoro požiadal o uvoľnenie. Na jeho návrh bol v roku 1946 za prednostu kliniky vymenovaný Dr. Lajda. Na docenta sa habilitoval roku 1947. Kvalifikáciu si zvyšoval študijnými pobytmi v Prahe, Brne, Zürichu, Berne. Zaslúžil sa o premiestnenie kliniky roku 1951 z priestorov Štátnej nemocnice do budovy bývalého sanatória Charitas na Zochovej ulici, čím sa zvýšil počet postelí, zlepšili sa podmienky pre prácu liečebno-preventívnu, pedago­gickú a vedeckú. Bol odvážny pri zavádzaní nových chirurgických metód. Široko rozvinul vedeckú činnosť a nabádal k nej svojich spolupracovníkov. Roku 1967 bol vymenovaný za profesora.

Na Detskej klinike v Bratislave sa dlho usilovali získať konziliára-otolaryngológa. V rokoch 1940-1944 túto funkciu vykonával Dr. Bečer a po ňom ďalší asisten­ti Otolaryngologickej kliniky. Táto situácia bola neúnos­ná. Potreba špecializovanej otolaryngologickej starostli­vosti o deti si vyžiadala zriadenie otolaryngologického oddelenia s posteľovou časťou. Oddelenie bolo slávnostne otvorené roku 1950. Krátky čas, do apríla 1951 ho viedol Dr. Klaučo. Po ňom prevzal funkciu primára Dr. Breza. Tretím vedúcim oddelenia sa stal Dr. Klačanský. Roku 1962 sa habilitoval na docenta. Z oddelenia vybudoval Detskú otolaryngologickú kliniku a stal sa jej prvým prednostom. Za profesora bol vymenovaný roku 1990.

Významnou udalosťou bolo založenie Česko­slo­venskej otolaryngologickej spoločnosti roku 1922. Už roku 1929 sa stal jej členom Dr. Fábry, prvý Slovák. Vtedy bolo v spoločnosti organizovaných 50 členov. Neskoršie sa prihlásili za členov Dr. Šimko, Dr. Dányai, Dr. Sivák, Dr. Kustra a Dr. Kertész. Úlohou spoločnosti bolo zvyšovanie odbornej úrovne otolaryngológov, rozvíjanie vedeckej činnosti, nadväzovanie kontaktov s významnými zahraničnými odborníkmi a spoločnos­ťami. Každoročne, s výnimkou vojnových rokov, konali sa celoštátne zjazdy, na ktorých sa zúčastňovali aj otolaryngológovia zo Slovenska.

Roku 1949 sa v Bratislave uskutočnil XX. výročný zjazd Čs. otolaryngologickej spoločnosti. Bol to tretí celoštátny zjazd v Bratislave (dva predtým sa konali v rokoch 1933 a 1937). Z poverenia výboru spoločnosti ho organizačne pripravil doc. Lajda. Odznelo 20 prednášok, z nich 7 pripravili slovenskí autori: Lajda, Ondreička (röntgenológ), Štermenský, Prokešová, Breza, Horvat, Strelka. Hlavnou témou bol karcinóm hrtana. Účasť členov spoločnosti bola vysoká. Pricestovala skupina významných osobností: profesori Přecechtěl, Ninger, Hlaváček, Greif, Seeman, Wiškovský, Hybášek, docenti Hladký, Chvojka a iní.

Koncom druhej polovice roku 1951 vyšiel z inicia­tívy výboru Čs. lekárskej spoločnosti J. Ev. Purkyňu podnet, aby sa pri každej otolaryngologickej klinike organizovala vedecká a informatívna pomoc terénnym otolaryngológom príslušnej oblasti. Prednostovia bratislavskej a košickej kliniky túto iniciatívu uvítali vo vedomí, že úzky kontakt s terénnymi otolaryngológmi prispeje k zlepšeniu otolaryngologickej starostlivosti o obyvateľstvo.

Otolaryngologická klinika v Bratislave začala takúto činnosť organizovať v septembri 1951 a už v októbri sa konal oblastný seminár na klinike za účasti 23 oto­laryngológov. Odznela na ňom prednáška doc. Lajdu „Prevencia angín“, po ktorej nasledovala bohatá disku­sia. Dohodlo sa, že semináre sa budú konať raz mesač­ne nielen na klinike, ale aj v okresných nemocniciach, aby sa do spolupráce zapojilo čo najviac odborníkov. Témy sa mali vyberať tak, aby prednášky boli prínosom pre terénnych odborníkov a pre klinikov.

Ďalší seminár sa v rámci uvedených intencií konal začiatkom novembra v Nitre. Na programe boli stredoušné zápaly a dyspepsie u dojčiat. Prednášali primár Breza, doc. Michaličková a Dr.Klačanský z Detskej fakultnej nemocnice. Veľmi cennú súbornú prednášku si vypočulo 52 odborníkov – otolaryngológov i pediat­rov. Mnohí sa zúčastnili na diskusii.

V dňoch 24.-25. novembra 1951 sa uskutočnil zjazd Čs. otolaryngologickej spoločnosti v Bratislave z prí­ležitosti 30-ročného trvania slovenskej otolaryngológie a 60. narodenín prof. Dr. Wiškovského. Vedeckej časti programu predsedal doc. Lajda. K pozdravu pripojil úprimné priania, aby sa spoločnej práci českých a slo­venských otolaryngológov dobre darilo. Podrobný zápis o zjazde publikoval Dr. Droppa. V januári 1952 sa uskutočnil oblastný seminár v Nových Zámkoch. Prednášky boli zamerané na funkciu mandlí, fokálnu infekciu a indikácie na tonzilektómiu. Prednášali: primár Furst, Dr. Strelka, Dr. Droppa.

V roku 1952 sa splnila dávna túžba otolaryngológov vlastniť odborný vedecký časopis. Prvé číslo „Česko­slovenskej otolaryngológie“ naplnilo všetkých otolaryn­gológov radosťou a uspokojením. Slovenskí otolaryn­gológovia predtým publikovali väčšinu vedeckých prác v Bratislavských lekárskych listoch. Vlastný odborný časopis im poskytol nové, nevídané možnosti publi­kovania. Do zjazdu slovenských otolaryngológov na Sliači, ktorý sa konal pri príležitosti založenia Slovenskej odbočky Čs. otolaryngologickej spoločnosti v dňoch 3. – 5. júla 1953 organizovala bratislavská klinika spolu 14 oblastných seminárov. Zúčastňovalo sa na nich priemerne 30 otolaryngológov z Bratislavy, Trnavy, Piešťan, Trenčína, Žiliny, Nitry, Levíc, Nových Zámkov, Komárna.

Ustanovujúci zjazd Slovenskej odbočky Čs. oto­laryngologickej spoločnosti na Sliači mal slávnostný rámec. S úvodnými prejavmi vystúpili: doc. Lajda, doc. Šuster, prof. Kotyza. V rámci vedeckého programu odznelo 21 prednášok. Účastníci mali po prvý raz možnosť hodnotiť výsledky vedecko-výskumnej práce otolaryngológov zo Slovenska, ich odborný rast a vysp­elosť. Počet účastníkov bol 44 (z toho 4 z Česka). Prvým predsedom 7-členného výboru slovenskej odbočky Čs. otolaryngologickej spoločnosti sa stal doc. Lajda. Materiály zo zjazdu uverejnil v zborníku roku 1954. Po federatívnom usporiadaní Česko-slovenskej republiky v roku 1969 Slovenská odbočka Čs. oto­laryngologickej spoločnosti sa stala nezávislou slo­venskou otolaryngologickou spoločnosťou.

Slovenská otolaryngologická spoločnosť zazna­me­nala od svojho založenia obdivuhodný rozmach. Počet členov vzrástol z pôvodných 40 zakladajúcich na 375 v roku 1994. Z roka na rok sa zvyšovala úroveň vedeckých podujatí. Pracovné dni spoločnosti, ktoré sa konajú každý rok už tradične v septembri, priťahujú veľký počet domácich i zahraničných účastníkov. Podrobné hodnotenie činnosti spoločnosti vypracovali Strelka a Barta z príležitosti 25. a 40. jubilejných pracovných dní. Pravidelne od r. 1986 sa uskutočňovali zjazdy mladých otolaryngológov v spolupráci s českou ORL spoločnosťou. Po spoločenských zmenách r. 1989 sa naplno rozvinuli aktivity SSO aj na medzinárodnej sfére. Spoločnosť viedol prof. Klačanský, neskôr prof. Profant. Počet členov sa zvýšil na dnešných 480.

Veľmi úspešný bol kongres SSO v Piešťanoch v r. 1993 (organizátor prof. Klačanský). V roku 1997 SSO založila samostatné občianske združenie s vlastnou priamou právnou a ekonomickou zodpovednosťou a vstúpila do SLS ako kolektívny člen. V roku 1998 sa uskutočnilo v Bratislave Dunajské sympózium (orga­nizátor prof. Profant) s výbornou medzinárodnou účas­ťou za účasti vyše 400 otorinolaryngológov. Výročný 50. kongres SSO sa uskutočnil v Bratislave a jeho súčasťou bolo aj spoločné stretnutie reprezentantov SSO a Americkej akadémie ORL a HNS. Odlúčenie Slovenska a Česka viedlo po čase k dohode medzi českou a slovenskou ORL spoločnosťou usporiadať raz za dva roky spoločný kongres organizovaný striedavo v Čechách a na Slovensku. Prvý obnovený česko-slo­venský kongres sa uskutočnil r. 2005 v Brne. Spoločné kongresy českých a slovenských otorinolaryngológov sa ujali a tešia sa veľkej popularite. Nasledujúce sa uskutočnili v Piešťanoch a v Prahe a v roku 2011 plánujeme slovensko-český ORL kongres v Tatrách. Na medzinárodnom poli sa slovenskí otorinolaryngológovia zapojili do aktivity UEMS – ORL (Doležal, Profant) s cieľom harmonizovať špecializačnú prípravu v ORL v EU. Profesor Profant sa stal generálnym sekretárom Európskej federácie ORL spoločností (EUFOS).

Ďalšou významnou aktivitou SSO boli pravidelné kongresy Sekcie detskej ORL (prof. Jakubíková). Otologická sekcia pravidelne organizuje otologické dni. Onkologická sekcia (prof. Hajtman) organizovala Neuschlov deň v Martine, pôvodne ako podujatie s onkologickou ORL tematikou. Aktívne vstúpila do života aj Sekcia neštátnych ORL lekárov (dr. Heriban), ktorá uskutočňuje svoje odborno-prevádzkové schôdze 2x do roka.

Záver

Základy otolaryngológie na Slovensku položili českí profesori Dr. Wiškovský a Dr. Záviška. S obdivuhodným elánom budovali prvé kliniky a vychovali odborne zdatných žiakov, ktorí v ich diele úspešne pokračovali. Prof. Wiškovský a prof. Záviška sa takto stali zakladateľ­mi slovenskej otolaryngologickej školy, ktorá v historicky krátkom čase dosiahla vysokú úroveň. Dnes má už vlastné črty, vyplývajúce z bohatej vedeckej práce a vlastnej spoločenskej organizácie. Uznanie a vďaka patrí všetkým, ktorí sa o to pričinili.

Beginning of the Slovak otorhinolaryngology

Milan PROFANT, Jozef STRELKA
(Z Kliniky ORL LF UK v Bratislave, prednosta prof. MUDr. M. Profant, CSc.)

 

Posledná úprava Streda, 12 Január 2011 09:18  

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok

Partneri

Reklamný prúžok