Lekársky obzor

najstarší lekársky odborný časopis na Slovensku - V každom čísle získajte 2 kredity

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Lekársky obzor 2009 Lekársky obzor 2/2009 Hyperhidróza a jej príčiny

Hyperhidróza a jej príčiny

E-mail Tlačiť PDF

Súhrn

Autori na základe literárnych údajov predkladajú prehľad o príčinách zvýšenej činnosti potných žliaz. Hyperhidróza môže byť jednoduchou poruchou regulácie a rovnováhy vegetatívneho nervstva, ale aj závažným prejavom celkovej choroby. Môže ísť o poruchu funkčnú (generalizovaná, intermitentná), lokálnu (palmárnu, plantárnu, axilárnu, kraniofaciálnu ...), genetickú (autozómovo recesívnu alebo dominantnú), môže byť súčasť hyperplastických stavov alebo neoplázii. Osobitnou formou je esenciálna hyperhidróza.

Kľúčové slová: potné žľazy – hyperhidróza.

Summary

The authors describe causes of a sudoriferous glands increased activity according to the literary data. Hyperhidrosis can be a simple disorder of the regulation of vegetative nervous system but a serious symptom of the organic disease, too. Disorder can be functional (generalized, intermittent), local (palmary, plantar, axillary, craniofacial…), genetic (autosomal recessive, dominant), it can be part of the hyperplastic states or tumors. Specific form is essential hyperhidrosis.

Key words: sudoriferous glands – hyperhidrosis.

Potné žľazy sú merokrinné tubulárne žľazy dvoja kého druhu:

Ekrinné žľazy sú malé potné žľazy, ktoré pokrývajú celý povrch tela s výnimkou červenej časti pier, nechto vého lôžka, kože labia minora, klitorisu, glans penis a vnútorného listu predkožky. Najväčší počet týchto žliaz je v koži dlaní, ploskách nôh a v axilách. Ich celkový počet sa odhaduje na 2 – 2,5 milióna, ale ich rozloženie nie je rovnomerné a ich hustota je individuálna a závislá od veku.

Apokrinné pachové žľazy sa stávajú funkčnými okolo 8. roku života a po 30. roku dochádza k ich pomalej regresii. Sú prítomné predovšetkým v axilách, na mons veneris, na skróte, v anogenitálnej oblasti a v oblasti  areoly prsníka. Sekrét apokrinnej žľazy je mliečne skalený až žltkastý, ktorý spočiatku nezapácha. Zápach vzniká rozkladom mikróbovou flórou a jeho intenzita sa zvý razňuje až po puberte v dôsledku zmeny zloženia potu (2).

Potenie je fyziologický proces potrebný pre termoreguláciu a riadený je z termoregulačného centra v preoptickej oblasti hypotalamu v kooperácii s kortexom, neurovegetatívnym systémom a hormónmi (4).

Potné žľazy vylučujú odpadové produkty látkovej výmeny (sodík, draslík, chlór, vápnik, horčík, celkový dusík, kyselinu mliečnu, močovinu, aminokyseliny a iné) a vzhľadom na ich kyslé pH vytvárajú určitú ochranu pred vstupom baktérií do organizmu.

Z uvedeného vyplýva, že svojou činnosťou zasahujú do metabolizmu elektrolytov, mukopolysacharidov a iných biologicky dôležitých látok (enzýmy, prostaglan díny, receptory pre steroidné a pohlavné hormóny) (2). Podnet na sekréciu potu je sprostredkovaný cez cholinergické vlákna sympatikového nervového systému. Sudomotorické neuróny uvoľňujú na svojich zakonče niach acetylcholín, ktorý interferuje s nikotínovým cho linergným receptorom potnej žľazy. Výsledkom je tvorba izotonického roztoku s obsahom nátria, kália a chloridov. Prechodom cez dukty dochádza k absorpcii sodíka a chloridu, takže pri normálnom potení je pot hypoto nický (2, 4). Hyperhidrosis je nadmerné vylučovanie potu ekrinnými potnými žľazami buď lokálne, alebo ge neralizovane v dôsledku poruchy regulácie sekrécie potu (6).

Funkčná porucha potných žliaz sa môže manifesto vať ako:

Generalizovaná hyperhidróza v dôsledku termál nych alebo emocionálnych stresov, pôsobením cho liner­gických alebo antipyretických liekov (Acidum salicylicum, Amitriphilin, Neostigmin, organofosfáty, Sibutramín), infekčných chorôb (tuberkulóza, AIDS), endokrinopatií (tyreotoxikóza, diabetes mellitus, hypoglykémia, feo chromocytóm, menopauza, karcinoid). Z iných príčin to môže byť chronická intoxikácia arzénom, hypovitaminóza D, lézie CNS, šok, familiárna autonómna dysfunkcia.

Intermitentná hyperhidróza môže byť v rámci niektorých genetických syndrómov (syndróm Chédiakov-Higashiho, dyskeratosis congenita), typická je aj pri feochromocytóme.

Ohraničená (lokálna) hyperhidróza. Na jej vzniku sa najčastejšie podieľajú emocionálne stresy, miestne zohriatie alebo miestny tlak, Raynaudov fenomén, reumatoidná artritída, nádory mozgu, Parkinsonova choroba, kongenitálne artériovenózne fistuly, feochro mocytóm, pri ktorom môže byť aj lokalizovaná, najmä v hornej polovici tela alebo na inej ohraničenej oblasti. Podľa lokalizácie môže ísť o hyperhidrózu palmárnu, plantárnu, axilárnu, kraniofaciálnu, anogenitálnu, trun kovú alebo hyperhidrózu inej časti tela.

Zvýšené potenie sa môže vyskytovať ako súčasť príznakov pri genetických syndrómoch s rôznym typom dedičnosti.

Autozómovo dominantné:

  • Acrokerato-elastoidosis

  • Granulosis rubra nasi

  • Pachydermoperiostosis

Autozómovo recesívne:

  • Fucosidosis
  • Hereditary sensory and autonomic neuropathy type 2, 3
  • Meleda disease

Ďalšiu skupinu tvoria hyperplastické stavy a neo plázie.

  • Angiomatózny hamartróm potnej žľazy – benígna pro liferácia štruktúr potných žliaz.
  • Névus potnej žľazy – zriedkavá benígna lézia cha rakterizovaná zväčšením a zmnožením normálnej potnej žľazy.
  • Polycythaemia rubra vera – myeloproliferatívna choroba neznámej etiológie.
  • Karcinoid – malá, pomaly rastúca neoplazma neuro endokrinného pôvodu.

Esenciálna hyperhidróza je idiopatické, primárne nadmerné potenie bez zistiteľnej príčiny. Predstavuje niekedy ťažko riešiteľný problém, ktorý je pre postihnu tého spoločenským hendikepom (1, 3-7).

Posúdenie a objektivizáciu potenia môžeme získať:
-    optickou metódou – priame mikroskopické pozo rovanie sekrečnej činnosti,
-    gravimetricky – prostredníctvom rozdielu hmotnosti filtračného papiera,
-    kolorimetricky – chemická reakcia medzi potom a indikátorom (jód, škrob) – zmena farby vyšetro­vanej oblasti,
-    elektrometrickou metódou – sledovanie zmien odporu a zmien vodivosti (3, 4).

Záver

Hyperhidróza okrem toho, že predstavuje spo ločensky hendikepujúci problém pre pacienta, môže byť jedným z príznakov závažnej choroby. Snahou autorov bolo upozorniť, že zdanlivo benígny príznak, ako je zvýšené potenie, si vyžaduje dôsledný diferenciálne diagnostický prístup s cieľom vylúčiť sekundárnu hyperhidrózu a poskytnúť pacientovi včasnú a optimálnu terapiu. Na zvýšené potenie sa z uvedených dôvodov musíme pozerať ako na interdisciplinárny problém, ktorého riešenie si vyžaduje spoluprácu viacerých odborníkov.

Hyperhidrosis and its etiology

Jaroslava STRNOVÁ, Júlia HRACHOVÁ, Adriana NOGEOVÁ, Oto ŰRGE

 

Posledná úprava Piatok, 25 Jún 2010 11:51  

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok

Partneri

Reklamný prúžok