Lekársky obzor

najstarší lekársky odborný časopis na Slovensku - V každom čísle získajte 2 kredity

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Lekársky obzor 2011 Lekársky obzor 2/2011 Impakt počítačom asistovanej liečby Perindoprilom na absolútne riziko kardiovaskulárnych príhod podľa SCORE u pacientov s artériovou hypertenziou

Impakt počítačom asistovanej liečby Perindoprilom na absolútne riziko kardiovaskulárnych príhod podľa SCORE u pacientov s artériovou hypertenziou

E-mail Tlačiť PDF
  • Igor RIEČANSKÝ, Anna VACHULOVÁ, Viera KOSMÁLOVÁ, Ján LIETAVA
  • Impakt počítačom asistovanej liečby Perindoprilom na absolútne riziko kardiovaskulárnych príhod podľa SCORE u pacientov s artériovou hypertenziou
  • Lek Obz, 60, 2011, č. 2, s. 63 – 69

SÚHRN
Východisko: Štandardné terapeutické postupy a odborné usmernenia pre liečbu artériovej hypertenzie (AH) zdôraz­ňujú úlohu systému SCORE pre stratifikáciu pacientov s hypertenziou. Napriek narastajúcemu množstvu usmernení a pravidelne sa aktualizujúcich odporučení, existuje len nedostatočný počet štúdií, ktoré hodnotia vplyv odporučení na efekt liečby. Projekt PERINDO-SCORE porovnáva dopad opakovane kalkulovaného celkového rizika pri použití elektro­nického formulára s automatickou aplikáciou počítačového programu Arterorisk v.2.0 v porovnaní so štandardným tlačeným formulárom u hypertenzných pacientov liečených originálnym perindoprilom (Les Laboratoires Servier, France).
Materiál a metodika: Do otvorenej multicentrickej prospektívnej štúdie bolo zaradených 1987 pacientov s AH, ktorí boli indikovaní na liečbu perindoprilom v trvaní 6 me­siacov. Zúčastnení riešitelia (n = 239) sa slobodne rozhodli pre používanie formulárov buď v štandardnej papierovej forme (PF) alebo v elektronickej forme (CF) s aplikáciou špeciálne vyvinutého programu ArteroRisk v.2.0, ktorý automaticky počítal celkové riziko pri každej návšteve pacienta a udal výstrahu („alert system“). Pacienti v oboch skupinách mali rovnaký vek 60,3 ± 12,1 vs. 60,2 ± 11,9 rokov (NS), diagnóza AH bola stanovená v rovnakom veku 53,2 ± 10,6 vs. 53,4 ± 10,8 (NS) a mali podobné zastúpenie oboch pohlaví – 48,3/51,7 % (M/Ž) vs. 51,8/48,2 % (M/Ž) (NS).
Výsledky: Pacienti sledovaní pomocou elektronického for­mulára mali významne vyšší pokles systolického krvného tlaku, celkového cholesterolu [(? 0,26 vs. ? 0,18 mmol/l); p < 0,01], LDL cholesterolu [(? 0,24 vs. ? 0,14 mmol/l); p < 0,001] a následne aj celkového rizika: 1,89 vs. 1,67; p < 0,001.
Tabuľka 1. Porovnanie krvného tlaku medzi skupinami
PF     CF     p
STK V0 [mm Hg]     153,8 ± 14,2     156,2 ± 14,8     0,001
STK V6 [mm Hg]     135,7 ± 12,0     134,1 ± 13,1     0,05
Rozdiel [mm Hg]     ? 18,1     ? 22,1     0,001
Pacienti s CF mali významne častejšie upravenú antihypertenzívnu (12,1 % vs. 79 %; p < 0,01) aj ostatnú terapiu (8,6 vs. 3,5 %; p < 0,01) ako pacienti so štandardným papierovým formulárom.
Záver: Počítačom podporená liečba s výstražným systémom môže významne zvýšiť adherenciu lekárov k odborným odporučeniam pre liečbu artériovej hypertenzie a významne znížiť celkové kardiovaskulárne riziko aj pri liečbe tou istou molekulou.
Kľúčové slová: absolútne riziko (SCORE) – artériová hypertenzia – perindopril – systém“alert”
Lek Obz, 60, 2011, č. 2, s. 63 – 69

SUMMARY

Introduction: Standard therapeutic procedures and guidelines for treatment of arterial hypertension (AH) emphasize role of SCORE system in stratification of hypertensive patients. Despite of increasing number of recommendations and regularly changing guidelines, there is unsatisfactorily number of projects, which evaluate effect of published guidelines. Project PERINDO-SCORE compared effect of repeatedly calculated absolute risk using computer-aided program which pointed on high SCORE points („alert system“) with standard paper-and-pen filled case report form in hypertensive patients treated with original perindopril (Les Laboratoires Servier, France).
Method: 1987 patients with AH were recruited into multicentre prospective open-label follow-up of perindopril therapy. Duration of project was 6 month with 3 controls. 239 participating physicians used either standard paper printed form (PF) or electronic form with special prepared computer program ArteroRisk (CF), which automatically calculated absolute risk at every visit and provided automatically prepa­red and individualized report on actual risk, including „alert“ on high risk.
Patients: Both PF and CF patients were of same age 60.3±12.1 vs. 60.2±11.9 years (NS) and of same age of AH diagnosis 53.2±10.6 vs. 53.4±10.8 years (NS) and had similar proportions of gender – 48.3/51.7% (M/F) vs. 51.8/48.2% (M/F) (NS).
Results: Computer and alert aided follow-up of patients demonstrated higher decreases of systolic BP, of total cholesterol [(? 0.26 vs. ? 0.18 mmol/l); p<0.01], of LDL cholesterols [? 0.24 vs. ? 0.14 mmol/l); p<0.001] and of absolute risk: 1.89 vs. 1.67; p < 0.001.
Table 1. Blood presure comparison between two groups
PF     CF
SBP V0 [mm Hg]     153.8±14.2     156.2±14.8     0.001
SBP V6 [mm Hg]     135.7±12.0     134.1 ±13.1    0.05
Difference [mm Hg]     ? 18.1     ? 22.1     0.001
CP patients had more often adjusted both antihypertensive (12.1% vs. 7.9%; p < 0.01) and other (8.6 vs. 3.5%; p < 0.01) therapy.
Conclusions: Computer aided therapy with “alert system” could improve an adherence of physicians to guidelines for treatment of hypertension and significantly decrease an absolute risk for cardiovascular events, even during therapy with identical molecule.
Key words: absolute risk (SCORE), arterial hypertension, perindopril, “alert” system.
Lek Obz, 60, 2011, 2, p. 63 – 69


Úvod

Štandardné terapeutické postupy a odporúčania pre liečbu artériovej hypertenzie (AH) (3, 8, 9, 12, 17, 18) zdôrazňujú význam použitia systému SCORE pre stratifikovaný prístup pacientovi. Primárnym účelom stratifikácie podľa SCORE systému je identifikácia vysoko rizikových osôb (4, 5, 8), ktoré majú byť intenzívne liečené. Odporúčania tiež vyzdvihujú edukačný vplyv na pacienta – uvedomenie si vysokého rizika má zlepšiť compliance pacienta. Edukačný vplyv európskeho stratifikačného systému SCORE je však nutné hodnotiť aj zo strany lekára – uvedomenie si vysokého rizika u pacienta je dôvodom pre ďalšiu intenzifikáciu terapie zo strany lekára.

Rešerš literatúry, ktorá sa venuje systému SCORE rýchle identifikuje informačný bias – popri veľkom počte publikácií, ktoré definujú a implementujú systém SCORE, je publikovaných minimum prác, ktoré referujú o výsledkoch využitia v klinickej praxi (21, 28). Takisto chýbajú informácie ako ovplyvňujú rozhodovací terapeutický proces automatizované upozornenia na nedostatočnú kontrolu vysokého tlaku a na vysoké celkové riziko pre kardiovaskulárne príhody – tzv. „alert system“. V súčasnosti bolo vyvinutých viacero systémov typu „alert“, t.j. varujúcich lekára pred problémami v liečbe, ale neexistujú práce o ich efektívnosti pri kontrole artériovej hypertenzie. Cieľom predkladanej práce bolo overiť efekt systému „alert“, ktorý lekára upozorňuje na vysoké celkové kardiovaskulárne riziko pacienta pri zápise do počítačom asistovaného formu­lára pri krátkodobej otvorenej liečbe perindoprilom.

 

Metodika

Do sledovania v projekte PERINDO-SCORE boli zahrnutí muži a ženy vo veku nad 18 rokov života s AH, charakterizovaní kauzálnym diastolickým TK medzi 90 až 139 mm Hg, resp. systolickým TK od 140 do

230 mm Hg, čo zodpovedalo štádiu I až III podľa kla­sifikácie JNC VII (12) resp. odporučení ESC/ESH 2007 (17). Jednalo sa o otvorené, prospektívne, multicentric­ké neintervenčné klinické skúšanie originálnej molekuly perindoprilu (Les Laboratoires Servier, France) bez kontroly placebom o trvaní 24 týždňov. Kompletné klinické a laboratórne vyšetrenie sa opakovalo na začiatku (V0) a konci (V6) projektu.

Pacienti boli liečení perindoprilom 4 mg až 8 mg per os otvoreným spôsobom na základe zváženia investi­gátora podľa odporučení uvedených v Štandardných terapeutických postupoch (6). Lekári mali k dispozícii dve verzie záznamového formulára účastníka klinického skúšania (ďalej len formulár), z ktorých si sami zvolili akým spôsobom budú zaznamenávať údaje z jed­notlivých vizít:

1.    elektronická verzia formulára (15) s automatickou aplikáciou programu ArteroRisk v.2.0, ktorý pri kaž­dom zápise dát pacienta vypočítal jeho absolútne riziko (SCORE) a upozornil na vysokú hodnotu absolútneho rizika (SCORE), resp. nedostatočnú liečbu pacienta (systém „alert“). Pacienti sú ďalej označení ako CF.
2.    štandardný tlačený formulár. Lekári v štandardnej verzii formulára dostali tabuľky SCORE s odporúča­ním autorov štúdie, aby ich používali pri liečbe pacienta. Skutočné používanie SCORE nebolo sledované. Pacienti sú ďalej označení ako PF.

Absolútne riziko: Výpočet absolútneho rizika podľa SCORE systému bol založený na veku, pohlaví, faj­čiar­skom statuse, systolickom TK a celkovom cholesterole pre vysokorizikovú populáciu (AR SCORE). Výsledky boli podľa odporučenia extrapolované na vek 60 rokov za účelom vylúčenia vplyvu veku (4).

Výber pacientov: do projektu PERINDO-SCORE boli zaradení jednak pacienti s novodiagnostikovanou AH alebo pacienti s nedostatočným efektom predošlej antihypertenzívnej liečby indikovaní na liečbu perin­doprilom. Vyraďovacie kritéria zahŕňali nešpecifické kritéria (tehotenstvo alebo dojčenie u žien, závažné psychické choroby a neschopnosť právnych úkonov, osoby v zadržiavacej väzbe alebo vo výkone trestu).

Medzi špecifické kritéria patrili kontraindikácie podľa SPC na liečbu perindoprilom, odmietnutie podpísať Informovaný súhlas, neschopnosť dostaviť sa na predpísané kontroly, kontraindikácie terapie perin­doprilom a/alebo ďalšími antihypertenzívami ako sú uvedené v SPC (29). Okrem perindoprilu pacienti neužívali žiadny iný ACE-inhibítor. Akceptovaná bola simultánna terapia pridružených chorôb.

Postup: Vstupná vizita zahŕňala anamnézu pacienta, klinické vyšetrenie, štandardné meranie TK, laboratórne vyšetrenie a vstupné vyšetrenie základných bio­chemic­kých parametrov, zhodnotenie kardiálneho nálezu pa­cien­ta a jeho sprievodných chorôb. Srdcová frekven­cia sa merala palpáciou na arteria radialis. Laboratórne parametre zahŕňali parametre potrebné pre určenie rizikového profilu pacienta (lipidový profil: celkový cholesterol, HDL a LDL cholesterol, triacylglyceroly) a parametre definované v SPC ako kontrolné bezpečnost­né parametre:

1.    ukazovatele renálneho poškodenia: urea, kreatinín
2.    ionogram: Na+, K+
3.    ukazovatele hepatálneho poškodenia: AST, ALT, ALP

Biochemické merania boli realizované v lokálnych certifikovaných laboratóriách. Renálne funkcie a koncen­trácia draslíka v sére boli monitorované pri vizitách alebo podľa klinického stavu pacienta.

Iniciálna dávka aj ďalšie úpravy dávkovania perin­doprilu sa určovali podľa odpovedi TK a riadili sa podľa odporúčaní definovaných v Súhrne charakteristických vlastností (29). V prípade nedostatočného poklesu TK sa odporúčalo pridať diuretikum alebo iné anti­hyper­tenzívum podľa zváženia lekára.

Etika: Prezentovaná štúdia sa vo všetkých aspektoch realizovala v duchu Helsinskej deklarácie (podľa modifikácii z Tokia, Benátok a Hong-Kongu) a v súhlase s princípmi Správnej klinickej praxe. Projekt schválila Etická komisia a všetci pacienti podpísali informovaný súhlas s participáciou.

Štatistické vyhodnotenie: Všetky údaje z tlačených formulárov včítane výsledkov laboratórnych vyšetrení boli zapísané do databázy a podrobené dvojstupňovej kontrole. Dáta z elektronických formulárov boli pripoje­né do jednej databázy.

Normálne rozloženie kategorických premenných bolo overené testom podľa Kolmogorova a Smirnovej. Normálne distribuované dáta boli analyzované t-testom, negaussovsky distribuované dáta buď boli zloga­ritmo­va­né alebo boli analyzované neparametrickými metódami (Mannovým-Whitneyho U testom pre dva nezávislé výbery, Wilcoxonovým alebo McNemarovým testom pre dva závislé výbery, Friedmanovým testom pre tri závislé výbery), podľa vhodnosti testu. V prípade

potre­by sa realizovala analýza post hoc Dunnetovým testom alebo Duncanovým testom podľa apliko­vateľ­nosti.

Výsledky boli porovnané jednak ako vstupné dáta a dáta jednotlivých návštev (dizajn vlastnej kontroly) a jednak ako výsledky medzi skupinami s počítačovým alebo štandardným formulárom. Štatistické postupy boli realizované podľa štandardných odporučení (2, 11, 16). Ako hladina štatistickej významnosti bola zvolená hodnota p < 0,05.

Výsledky

Vyšetrili sme 1987 pacientov – 970 mužov (48,8 %) a 1007 žien (51,2 %) s priemerným vekom 61,8 (19 – 95) rokov s AH stredne ťažkého až ťažkého stup­ňa s priemernými hodnotami TK 158,0 ± 14,92/93,3 ± 8,18 mm Hg v 345 ambulanciách všeobecných lekárov na celom území SR. Súbor bol početne asymetricky rozdelený na dva podsúbory, ktoré používali buď elektronickú verziu formulára (CF) (622 – 31,3 % pacientov) alebo štandardný tlačený formulár (PF) (1365 – 68,7 % pacientov).

Základná antropometrická charakteristika súboru dokumentuje vysoký počet osôb s nadhmotnosťou (BMI ? 25) 46,6 %, s obezitou (BMI ? 30) 34,8 % a abdo­minálnou obezitou (obvod pása > 94 cm u mužov a > 80 cm u žien) 35,6% (tab. 1, 2).

Štruktúra diagnóz poukazuje na vysoké zastúpenie pacientov s diabetes mellitus (22,6 %), anginou pectoris (AP) (18,3 %) a náhlou cievnou mozgovou príhodou (11,9 %). Len menšia časť pacientov prekonala infarkt myokardu (IM) (7,8 %). Uvedení pacienti s IM, NCPM a srdcovým zlyhaním boli vylúčení z analýzy, pretože systém SCORE je použiteľný len pre pacientov v primár­nej sfére. Pacienti s AP boli ponechaní v analýze, keďže nebolo možné určiť, či pacienti majú AP podmienenú koronaro­sklerózou alebo vzostupom TK (sqeezing phe­no­men). Napriek asymetrii v počte mali obidve skupiny porovnateľné hodnoty základného rizikového profilu.

 

 

Po krátkodobej liečbe došlo k signifikantne výraznejšiemu poklesu absolútneho rizika (SCORE) aj TK v skupine pacientov s elektronickým formulárom (CF) (tab. 3, 4). Takisto táto skupina mala signifikantne priaznivejšie lipidové spektrum po krátkodobej liečbe perindoprilom (tab. 5, 6) a lekári signifikantne častejšie upravovali liečbu (tab. 7). Pri vstupe do štúdie mali obe skupiny porovnateľné dávky perindoprilu: 4,49 vs. 4,61 mg (NS), ale konečná dávka perindoprilu bola signifikantne vyššia v CF skupine ako v PF: 6,12 mg vs 5,57 mg (p = 0,01). Bezpečnostný profil bol identický v oboch skupinách (dáta neuvedené).

 

Diskusia

Kontrolované prospektívne štúdie už takmer pred 20 rokmi dokázali dobrú účinnosť a toleranciu perindo­prilu spojenú s nízkym výskytom vedľajších účinkov (10, 14, 25). Perindopril v cieľovej dávke 8 mg indikovaný v sekundárnej prevencii ischemickej choroby srdca pre­uká­zal v rozsiahlej štúdii EUROPA redukciu primárneho cieľa združeného z kardiovaskulárnej mortality, IM a zastavenia srdca o 20 % a zníženie fatálneho a nefa­tál­neho IM až o 24 % (19, 20, 26).

 

Štúdia PROGRESS ukázala podobné výsledky v pre­vencii rekurentných cievnych mozgových príhod (1). Tieto prospektívne štúdie, tvoriace podklady pre odbor­né usmernenia pre liečbu AH, charakterizuje účasť zaškolených lekárov, spolupracujúcich pacientov a pre­cíz­ne kontrolovaným protokolom zameraným na do­siahnutie cieľových hodnôt TK. V reálnej klinickej praxi čelia lekári, najmä lekári prvého kontaktu, nedostatoč­nej resp. neoveriteľnej spolupráci s pacientom a ča­sovému stresu pri rozhodovaní o úprave liečby.

Výsledky projektu PERINDO-SCORE preukázali a potvrdili, že stačí upozornenie na nedostatočne kontrolované absolútne riziko definované podľa systému SCORE a lekári nielenže signifikantne častejšie upravili liečbu (tab. 7), ale dosiahli aj signifikantne priaznivejšie absolútne riziko, nižšie hodnoty TK a priaznivejšie lipidové spektrum (tab. 3 – 6).

Jeden z prvých projektov, ktorý riešil potrebu zvýšenej vigilancie pri liečbe hypertenzie, bol systém ASTI vyvinutý Úradom pre lekársku informatiku v Paríži (22, 23). ASTI sa skladá z dvoch častí – tzv. guided mode upozorňuje lekára na výber optimálnej liečby podľa súčasných odborných odporúčaní a tzv. alert mode upozorňuje lekára na potrebu zmeny preskripcie pri odchýlke od medzinárodných odporúčaní.

Od roku 2001 bolo vyvinutých viacero systémov založených na kompjuterizácii algoritmov liečby od preskripcie antibiotík až po kontrolu obstipácie (7, 13, 24, 27), ale ich efektívnosť v klinickej praxi nebola klinicky verifikovaná.

Záver

Slovenský projekt PERINDO-SCORE dokumentuje vysokú terapeutickú efektívnosť počítačového systému typu „alert mode“, kedy jednoduché upozornenie na nedostatočnú antihypertenzívnu a dyslipidemickú liečbu vedie lekára k úprave liečby s následným významným znížením absolútneho kardiovaskulárneho rizika v po­rovnaní so zvyčajnými preskripčnými zvyklosťami.

Poďakovanie

Projekt bol sponzorovaný edukačným grantom spoločnosti Servier a metodicky zastrešený Slovenskou hypertenziologickou spoločnosťou pod názvom: „Kon­trola liečby artériovej hypertenzie po implementácii správneho použitia systému SCORE“.

Práca bola v skrátenej forme prezentovaná na17. výročnom mítingu ALPE-ADRIA „Cardiology 2009 – Education, Research and New Concepts“, ktorý sa konal v dňoch 8. – 9. mája 2009 v Drážďanoch, Nemecko.

Zodpovední riešitelia projektu vyslovujú vďaku svojim kolegov, ktorí sa zúčastnili na riešení projektu:
MUDr. Augustínová Mária, MUDr. Halmo Ivan, MUDr. Horváth Štefan, MUDr. Masárová Valéria, MUDr. Medová Monika, MUDr. Novák Peter, MUDr. Sekera Marián, MUDr. Šúrová Jana, MUDr. Víťazka Róbert, MUDr. Dušová Agneša, MUDr. Ferdicsová Katarína, MUDr. Gajdošík Ján, MUDr. Guliš Igor, MUDr. Horváthová Adela, MUDr. Kubáni Vladimír, MUDr. Kuklovská Margaréta, MUDr. Lendvay Ladislav, MUDr. Majorová Elena, MUDr. Mechírová Ingrid, MUDr. Okšová Alena, MUDr. Pavlová Mária, MUDr. Pomothyová Anna, MUDr. Remáková Magdaléna, MUDr. Rudinský Ján, MUDr. Šebová Katarína, MUDr. Šimonfyová Benigna, MUDr. Štepánková Anna, MUDr. Švecová Nora, MUDr. Vojtek Ivan, ml., MUDr. Zsidrová Klaudia, MUDr. Bačová Daniela, MUDr. Čečetková Darina, MUDr. Grossová Helena, MUDr. Havlíček Juraj, MUDr. Hoššo Dušan, MUDr. Kollárová Dana, MUDr. Krajči Pavol, MUDr. Marčišová Žofia, MUDr. Mitanová Denisa, MUDr. Muth Mojmír, MUDr. Novacseková Miriam, MUDr. Nováková Elena, MUDr. Račková Petra, MUDr. Sadloňová Eva, MUDr. Uhlík Marián, MUDr. Virgová Emília, MUDr. Holec Branislav, MUDr. Ivanová Kristína, MUDr. Jedlička Milan, MUDr. Kuníková Gabriela, MUDr. Timar Ján, MUDr. Uherová Božena, MUDr. Altusová Anna, MUDr. Borščová Viera, MUDr. Danišová Anna, MUDr. Daruľová Stanislava, MUDr. Harušincová Lýdia, MUDr. Jakubcová Ľubica, MUDr. Konečná Veronika, MUDr. Krížková Daniela, MUDr. Kročková Beáta, MUDr. Matušík Marián, MUDr. Mazalová Katarína, MUDr. Mojžišová Marta, MUDr. Tabaček Jaroslav (136), MUDr. Zajacová Jana, MUDr. Garaj Miroslav, MUDr. Korcsogová Helena, MUDr. Kovácsová Alžbeta, MUDr. Slanina Pavel, MUDr. Srnková Vlasta, MUDr. Szokeová Emília, MUDr. Tothová Mária, MUDr. Valachová Dagmar, MUDr. Virecová Vlasta, MUDr. Višňovská Milota, MUDr. Višňovský Viliam, MUDr. Bohušová Eva, MUDr. Fircák Alexander, MUDr. Jablonská Tamara, MUDr. Radoňák Jozef Doc., MUDr. Šulcová Jarmila, MUDr. Vargová Eva, MUDr. Durová Eva, MUDr. Horný František, MUDr. Jakubek Patrik, MUDr. Jalčoviková Janka, MUDr. Lopatníková Alica, MUDr. Švagrovská Erika, MUDr. Tutterová Mária, MUDr. Varjassy Ľubomír, MUDr. Vaszilyová Mária, MUDr. Kapasná Mária, MUDr. Dudríková Helena, MUDr. Greškovičová Iveta, MUDr. Dibák Oliver, MUDr. Fulová Iveta, MUDr. Hlavová Danica, MUDr. Horsáková Alena, MUDr. Husarovič Valér (DrSc.), MUDr. Kapustová Janka, MUDr. Kostková Marta, MUDr. Kriššák Andrej, MUDr. Krištofík Štefan, MUDr. Kučavík Vladimír, MUDr. Kvačala Mojmír, MUDr. Pohlyová Zlatica, MUDr. Rutkovský Roman, MUDr. Vajnorský Milan, MUDr. Vetráková Zuzana, MUDr. Babejová Edita, MUDr. Blažeková Elena, MUDr. Császarová Alžbeta, MUDr. Hlavatá Gyöngyike, MUDr. Kafková Margita, MUDr. Kalinová Mária, MUDr. Kőnigová Renata, MUDr. Kulla Dušan, MUDr. Masaryk Michal, MUDr. Sámelová Viera, MUDr. Stará Mária, MUDr. Šimaljáková Alena, MUDr. Šimková Edita, MUDr. Šťastná Danka, MUDr. Vaverková Iveta, MUDr. Tkáčová Miroslava, MUDr. Tomašovitsová Alžbeta, MUDr. Butaš Pavol, MUDr. Butašová Antónia, MUDr. Čičmancová Danica, MUDr. Garay Kamil, MUDr. Gogová Jana, MUDr. Horák Ľubomír, MUDr. Hubinský Ladislav, MUDr. Mičudová Mária, MUDr. Ostatníková Mária, MUDr. Pastuchová Zdenka, MUDr. Ružičková Edita, MUDr. Sádovský Vincent, MUDr. Smiech Vladislav, MUDr. Špleha Ján, MUDr. Švecová Lýdia, MUDr. Teťák Ľudovít, MUDr. Tvrdá Dagmar, MUDr. Vajdová Edita, MUDr. Vaňko Dušan, MUDr. Vičanová Katarína, MUDr. Gloneková Jana (Andelová), MUDr. Ivanová Janka, MUDr. Kardošová Janka, MUDr. Koiš Daniel, MUDr. Kovalčíková Janka, MUDr. Krošláková Zuzana, MUDr. Kuchtová Jaroslava, MUDr. Kulová Danka, MUDr. Marcová Jana, MUDr. Melek Rastislav, MUDr. Michnica Rudolf, MUDr. Rábeková Anna, MUDr. Satalová Eva, MUDr. Zoššáková Alena, MUDr. Adamovičová Jana, MUDr. Leleková Miriam, MUDr. Šoltés Ján, MUDr. Turečeková Lívia, MUDr. Alcnauerová Drahoslava, MUDr. Altmanová Gabriela, MUDr. Benčíková Ivana, MUDr. Danč Peter, MUDr. Fathi Ahmadullah, MUDr. Filip Vladimír, MUDr. Gočal Jozef, MUDr. Grochola Jaroslav, MUDr. Gurčíková Tatiana, MUDr. Holešovská Jana, MUDr. Hovanová Mária, MUDr. Hrebenárová Beáta, MUDr. Hubáčková Gabriela, MUDr. Janíček Jaroslav, MUDr. Janíčková Eva, MUDr. Jatyelová Gabriela, MUDr. Kanderková Viera, MUDr. Kmecová Agáta, MUDr. Kompišová Jana, MUDr. Koščo Miron, MUDr. Kovalčíková Katarína, MUDr. Kozlová Daniela, MUDr. Križalkovič Anton, MUDr. Letková Karin, MUDr. Marko Peter, MUDr. Mesároš Michal, MUDr. Obertová Katarína, MUDr. Olexíková Júlia, MUDr. Polláková Alžbeta, MUDr. Šišák Ján, MUDr. Tarageľová Bronislava, MUDr. Tóth Gabriel, MUDr. Turcsanyiová Mária, MUDr. Žuffa Dušan, MUDr. Bajza Jozef, MUDr. Boda Mikuláš, MUDr. Daňová Judita, MUDr. Dulina Valentín, MUDr. Džurbala Viliam, MUDr. Filkorová Zuzana, MUDr. Gofus Stanislav, MUDr. Hlavinka Stanislav, MUDr. Hrešanová Eva, MUDr. Ivančo Milan, MUDr. Mihalečková Jana, MUDr. Pandy Alexander, MUDr. Prunyi Tibor, MUDr. Ščerbanovská Terézia, MUDr. Baník Miroslav, MUDr. Czebríková Vieroslava, MUDr. Ivančo Cyril, MUDr. Kobeláková Miroslava, MUDr. Lebeda Ladislav, MUDr. Lengyelová Mária, MUDr. Madzinová Zlatica, MUDr. Rusenov Marin, MUDr. Vasiľová Valéria

Literatúra

1.    ARIMA, H., CHALMERS, J., WOODWARD, M., ANDERSON, C., RODGERS, A., DAVIS, S., MacMAHON, S., NEAL, B., PROGRESS Collaborative Group: Lower target blood pressures are safe and effective for the prevention of recurrent stroke: the PROGRESS trial. J Hypertens, 24, 2006, č. 6, 1201-1208.
2.    ARMITAGE, P., BERRY, G.: Statistical methods in medical research. 2nd ed. Oxford: Blackwell Scientific Publications, 1985, s. 179-185.
3.    CALHOUN, D.A., JONES, D., TEXTOR, S., GOFF, D.C., MURPHY, T.P., TOTO, R.D., WHITE, A., CUSHMAN, W.C., WHITE, W., SICA, D., FERDINAND, K., GILES, T.D., FALKNER, B., CAREY, R.M., American Heart Association Professional Education Committee: Resistant hypertension: diagnosis, evaluation, and treatment: a scientific statement from the American Heart Association Professional Education Committee of the Council for High Blood Pressure Research. Circulation, 117, 2008, č. 25, s. e510-26.
4.    CONROY, R.M., PYÖRÄLÄ, K., FITZGERALD A.P., SANS, S., MENOTTI, A., de BACKER, G., de BACQUER, D., DUCIMETI?RE, P., JOUSILAHTI, P., KEIL, U., NJLSTAD, I., OGANOV, R.G., THOMSEN, T., TUNSTALL-PEDOE, H., TVERDAL, A., WEDEL, H., WHINCUP, P., WILHELMSEN, L., GRAHAM, I.M., SCORE PROJECT GROUP.: Estimation of ten-year risk of fatal cardiovascular disease in Europe: the SCORE project. Result of a risk estimation study in Europe. Eur Heart J, 24, 2003, č. 11, s. 987-1003.
5.    De BACKER, G., AMBROSIONI, E., BORCH-JOHNSEN, K., BROTONS, C., CIFKOVA, R., DALLONGEVILLE, J., EBRAHIM, S., FAERGEMAN, O., GRAHAM, I., MANCIA, G., CATS, V.M., ORTH-GOMÉR, K., PERK, J., PYÖRÄLÄ, K., RODICIO, J.L., SANS, S., SANSOY, V., SECHTEM, U., SILBER, S., THOMSEN, T., WOOD, D.: European Society of Cardiology. American Heart Association. American College of Cardiology. European guidelines on cardiovascular disease prevention in clinical practice. Third Joint Task Force of European and other societies on cardiovascular disease prevention in clinical practice (constituted by representatives of eight societies and by invited experts). Atherosclerosis, 173, 2004,
č. 2, s. 381-391.
6.    DZÚRIK, R., TRNOVEC. T. (ed): Štandardné terapeutické postupy. Martin: Osveta, 2002, 804 s.
7.    ESLAMI, S., ABU-HANNA, A., de KEIZER, N.F.: Evaluation of outpatient computerized physician medication order entry systems: a systematic review. Am J Med Inform Ass, 14, 2007, č. 4, s. 400-406. Epub 2007 Apr 25.
8.    European guidelines on cardiovascular disease prevention in clinical practice: executive summary. Fourth Joint Task Force of the European Society of Cardiology and Other Societies on Cardiovascular Disease Prevention in Clinical Practice (Constituted by representatives of nine societies and by invited experts). Eur Heart J, 28, 2007, s. 2375-2414.
9.    FAGARD, R.: Reappraisal of European guidelines on hypertension management. The European Society of Hypertension Task Force document: a short review. Polskie Archiwum Medycyny Wewnetrznej, 120, 2010, č. 1-2, s. 31-35.
10.    FRESSINAUD, P., BERRUT, G., GALLOIS, H.: Antihypertensive action, clinical and biological acceptability of perindopril: main results in 23,460 patients with mild to moderate hypertension treated for 6 months in general practice. Ann Cardiol Angeiol (Paris), 42, 1993, č. 1, s. 51-59.
11.    HULÍN, I., MRÁZ, P. (ed).: Úvod do vedeckej práce v lekárskych vedách. Bratislava: Univerzita Komenského, 1993, 261 s.
12.    CHOBANIAN, A.V., BAKRIS, G.L., BLACK, H.R., CUSHMAN, W.C., GREEN, L.A., IZZO, J.L. Jr., JONES, D.W., MATERSON, B.J.,
OPARIL, S., WRIGHT J.T. Jr., ROCCELLA, E.J.: Joint National Committee on Prevention, Detection, Evaluation, and Treatment of High Blood Pressure. National Heart, Lung, and Blood Institute; National High Blood Pressure Education Program Coordinating Committee. Seventh report of the Joint National Committee on Prevention, Detection, Evaluation, and Treatment of High Blood Pressure. Hypertension, 42, 2003, č. 6, s. 1206-52.
13.    KAUSHAL, R., SHOJANIA, K.G., BATES, D.W.: Effects of computerized physician order entry and clinical decision support systems on medication safety: a systematic review. Arch Intern Med, 163, 2003, č. 12, s. 1409-1416.
14.    LEREBOURS, G., ANTONY, I.: Clinical review of perindopril in the treatment of hypertension. Can J Cardiol, 10, 1994, Suppl D,
s. 3D-7D.
15.    LIETAVA, J.: Program ArteroRisk v.2.0. Kontrola liečby artériovej hypertenzie po implementácii správneho použitia systému SCORE. Bratislava: Lietava, 2005, 11 s.
16.    MACHIN, D.: Sample size tables for clinical studies. 2nd ed. Oxford: Blackwell Science Ltd, 1997, 315 s.
17.    MANCIA, G., de BACKER, G., DOMINZCZAK, A CIFKOVA, R., FAGARD, R., GERMANO, G., GRASSI, G., HEAGERTY, A.M., KJELDSEN, S.E., LAURENT, S., NARKIEWICZ, K., RUILOPE, L., RYNKIEWICZ, A., SCHMIEDER, R.E., BOUDIER, H.A., ZANCHETTI, A., VAHANIAN, A., CAMM, J., de CATERINA, R., DEAN, V., DICKSTEIN, K., FILIPPATOS, G., FUNCK-BRENTANO, C., HELLEMANS, I., KRISTENSEN, S.D., McGREGOR, K., SECHTEM, U., SILBER, S., TENDERA, M., WIDIMSKY, P., ZAMORANO, J.L., ERDINE, S., KIOWSKI, W., AGABITI-ROSEI, E., AMBROSIONI, E., LINDHOLM, L.H., VIIGIMAA, M., ADAMOPOULOS, S., AGABITI-ROSEI, E., AMBROSIONI, E., BERTOMEU, V., CLEMENT, D., ERDINE, S., FARSANG, C., GAITA, D., LIP, G., MALLION, J.M., MANOLIS, A.J., NILSSON, P.M., O‘BRIEN, E., PONIKOWSKI, P., REDON, J., RUSCHITZKA, F., TAMARGO, J., van ZWIETEN, P., WAEBER, B., WILLIAMS, B..: ESH-ESC Task Force on the Management of Arterial Hypertension. 2007. Guidelines for the management of Arterial Hypertension. The Task Force for the Management of Arterial Hypertension of the European Society of Hypertension (ESH) and of the European Society of Cardiology (ESC). J Hypertens, 25, 2007, č. 6, s. 1105-1187.
18.    MANCIA, G., LAURENT, S., AGABITI?ROSEI, E., AMBROSIONI, E., BURNIER, M., CAULFIELD, M.J., CIFKOVA, R., CLÉMENT, D., COCA, A., DOMINICZAK, A., ERDINE, S., FAGARD, R., FARSANG, C., GRASSI, G., HALLER, H., HEAGERTY, A., KJELDSEN, S.E., KIOWSKI, W., MALLION, J.M., MANOLIS, A., NARKIEWICZ, K., NILSSON, P., OLSEN, M.H., RAHN, K.H., REDON, J., RODICIO, J., RUILOPE, L., SCHMIEDER, R.E., STRUIJKER-BOUDIER, H.A., van ZWIETEN, P.A., VIIGIMAA, M., ZANCHETTI, A., European Society of Hypertension: Reappraisal of European guidelines on hypertension management: a European Society of Hypertension. Task Force document. J Hypertens, 27, 2009, č. 11, s. 2121-2158.
19.    RIEČANSKÝ, I.: Prínos ACE inhibítorov s dôrazom na Prestarium pri liečbe kardiovaskulárnych chorôb. Cardiol, 15, 2006, č. 4, s. K/C79–81.
20.    RIEČANSKÝ, I.: Štúdia EUROPA a jej prínos pre kardiovaskulárnu medicínu. Lek Obz, 55, 2006, č. 12, s. 333-340.
21.    RITZ, E.: Total cardiovascular risk management. Am J Cardiol, 100, 2007, Suppl. 3A, s. 53J-60J. Epub 2007 May 25.
22.    SÉROUSSI, B., BOUAUD, J., DRÉAU, H., FALCOFF, H., RIOU, C., JOUBERT, M., SIMON, C., SIMON, G., VENOT, A.: ASTI: a guideline-based drug-ordering system for primary care. Stud Health Technol Inform, 84, 2001, č. 1, s. 528-532.
23.    SÉROUSSI, B., BOUAUD, J.: Reminder-based or on-demand decision support systems: a preliminary study in primary care with the management of hypertension. Stud Health Technol Inform, 101, 2004, č. 1, s. 142-146.
24.    STROH, M., ADDY, C., WU, Y., STOCH, S.A., POURKAVOOS, N., GROFF, M., XU, Y., WAGNER, J., GOTTESDIENER, K., SHADLE, C., WANG, H., MANSER, K., WINCHELL, G.A., STONE, J.A.: Model-based decision making in early clinical development: minimizing the impact of a blood pressure adverse event. AAPS J, , 2009, č. 1, s. 99-108. Epub 2009 Feb 6.
25.    STUMPE, K.O., OVERLACK, A.: A new trial of the efficacy,
tolerability, and safety of angiotensin-converting enzyme inhibition in mild systemic hypertension with concomitant diseases and therapies. Perindopril Therapeutic Safety Study Group (PUTS). Am J Cardiol, 71, 1993, č. 17, s. 32E-37E.
26.    THE EUROPA TRIAL INVESTIGATORS: Efficacy of perindopril in reduction of cardiovascular events among patients with stable coronary artery disease: randomised, double blind, placebo-controlled, multicenter trial (the EUROPA study). Lancet, 362, 2003, č. 9386, s. 782-788.
27.    WANGER, P., MARTIN, L.: Algorithms for optimizing drug therapy. BMC Med Inform Decis Mak, 20, 2004, č. 4, s. 10.
28.    WOOD, D.: Guidelines and global risk: a European perspective. Eur Heart J, Supplements, 4, 2002, Suppl. F, s. F12-F18.
29.    www.nobelplus.sk, resp. www.adcc.sk/web/humanne-lieky/detail/prestarium-4-mg-20810.html

 

Posledná úprava Utorok, 24 Máj 2011 10:57  

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok

Partneri

Reklamný prúžok