Lekársky obzor

najstarší lekársky odborný časopis na Slovensku - V každom čísle získajte 2 kredity

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Lekársky obzor 2011 Lekársky obzor 2/2011 Kvalita života dialyzovaných pacientov

Kvalita života dialyzovaných pacientov

E-mail Tlačiť PDF
  • Kvalita života dialyzovaných pacientov
  • Mário LEŽOVIČ
  • Lek Obz, 60, 2011, č. 2, s. 70 – 75

Súhrn
Východisko: Kvalita života sa stala jedným z najčastejšie používaných pojmov súčasnej medicíny. Vyjadruje názor, že zdravotná starostlivosť má zmysel do tej miery, do akej pozitívne ovplyvňuje život pacientov. V súčasnej dobe, pre ktorú je charakteristické predlžovanie dĺžky života a prevaha chronických, dlhotrvajúcich chorôb nad chorobami infekčný­mi, sa za hlavný cieľ medicíny nepovažuje zdravie či predĺ­ženie života samo osebe, ale zachovanie alebo zlepšenie kvality života.
Cieľ: Cieľom práce je posúdiť kvalitu života dialyzovaných pacientov, kde sme chceli zistiť, ako títo ľudia hodnotia kľúčové oblasti svojho života, teda ako sú pre nich tieto oblasti dôležité a ako sú s nimi spokojní.
Materiál a metodika: Súbor tvorilo 100 pacientov dialyzač­ných centier v Bratislave. Všetky údaje boli zbierané a prezentujú sa anonymne. Administrácia dotazníka
WHOQOL-BREF sa robila formou štandardizovaného osobného rozhovoru (face-to-face). Zber údajov prebehol v mesiacoch júl – august 2009. Na testovanie korelácie do­mén WHOQOL-BREF a otázok Q1 a Q2 sa použil Pearsonov korelačný koeficient a na testovanie korelácie domén WHOQOL-BREF k sociodemografickým premenným Spearmanov korelačný koeficient. Štatistické testovanie významnosti bolo na hladine p < 0,01 a p < 0,05.
Výsledky: Podľa hodnotenia kvality života pacientov dialyzačných centier 45 % pacientov najviac hodnotí svoju kvalitu života ako ani zlú, ani dobrú a rovnako je tomu aj pri jednotlivých pohlaviach (muži 40 % a ženy 50 %). So svojím zdravím bolo spokojných 35 % mužov a 29 % žien. Priemerné hodnoty skóre pre fyzické zdravie bolo 12,3, pre prežívanie 13,71, sociálne vzťahy 14,41, životné prostredie 13,08. Korelácie všetkých domén WHOQOL-BREF a otázok o kvalite života a spokojnosti so zdravím boli signifikantné na
hladine významnosti p < 0,01. Najsilnejšie korelácie domén WHOQOL-BREF k sociodemografickým premenným bolo hodnotenie zdravotného stavu k doménam, kde korelácie boli štatisticky významné (p < 0,01). Najsilnejším korelátorom kvality života je subjektívne hodnotenie vlastného zdravia na päťbodovej škále. Korelačné koeficienty ukazujú úzky vzťah medzi prežívaním a celkovým hodnotením kvality života. Ďalším silným korelátom je doména fyzického zdravia.
Záver: Je logické a zrejmé, že chronická obličková choroba nespôsobuje len fyzické problémy, ale zanecháva následky na psychike, čo nás núti venovať pozornosť psychickému stavu pacienta. Je potrebné vziať do úvahy fakt, že chronicky chorí pacienti, dialyzačná liečba a kvalita života dialyzovaných pacientov spolu úzko súvisia. Súčasný stav dialýzy na
Slovensku je možné charakterizovať tým, že dialyzačná liečba na Slovensku je na dobrej úrovni, je porovnateľná s vyspelými krajinami Európskej únie a sveta.
Kľúčové slová: kvalita života – WHOQOL-Bref – dialyzovaní pacienti – chronická obličková choroba (CHOCH) – renálna insuficiencia.
Lek Obz, 60, 2011, č. 2, s. 70 – 75


  • Life quality in dialyzed patients
  • Mário LEŽOVIČ
  • Lek Obz, 60, 2011, č. 2, s. 70 – 75

SUMMARY
Background: Quality of life has become one of the most frequently used terms of the current medicine. It expresses the view that health care makes sense to the extent that positively affects patients’ lives. At the present time is characterized by prolongation of life expectancy and the prevalence of chronic, long-term diseases of infectious diseases is a major goal of medicine is not health or extend life itself, but maintain or improve quality of life.
Aim: The objective of research is to assess the quality of life for dialysis patients where we wanted to see how these people evaluate key areas of your life, how are these areas important to them and how they are satisfied with them.
Material and methods: The group consisted of 100 patients, dialysis centres in Bratislava. All data were collected and presented anonymously. Administration WHOQOL-BREF questionnaire was conducted through a standardized personal interview (face-to-face). Data collection was conducted during July-August 2009. For testing correlations of WHOQOL-BREF domains and questions Q1 and Q2 was used Pearson’s correlation coefficient and correlation testing WHOQOL-BREF domains of socio-demographic variables used Spear­man correlation coefficient. Statistical significance testing for the significance level was p  < 0.01 and p < 0.05.
Results: According to the quality of life for patients, dialysis centres, the overall (45%), most patients evaluated their quality of life as neither good nor bad, as well as gender-evaluate the quality of life as neither good nor bad, 40% of men and women 50%. According to the satisfaction of health 35% of men and 29% of women were satisfied with their health. Mean values for physical health scores (12.3), survival (13.71), social relations (14.41), environment (13.08). Correlations of all WHOQOL-BREF domains and questions about the quality of life and satisfaction with health were significant for the level of significance (p < 0.01). The strongest correlations of WHOQOL-BREF domains of socio-demographic variables was to assess the health status of the domains where the
correlations were statistically significant (p < 0.01). The stron­gest correlations quality of life is a subjective assessment of the health of five-point scale. Correlation coefficients show the strong correlation between survival and overall assessment of quality of life. Another strong correlation is the domain of physical health.
Conclusions: It is logical and obvious that chronic kidney
disease does not just physical problems, but leaves the effects on the psyche of what makes us pay attention to the psychological condition of the patient. It is necessary to take into account the fact that chronically ill patients, dialysis and quality of life of dialysis patients are closely linked. The current state of dialysis in Slovakia can be characterized by dialysis in Slovakia is good, comparable to developed countries of the European Union and the world.
Key words: quality of life, dialysis patient, WHOQOL-Bref, chronic kidney diseas (CKD), renal insufficiency
Lek Obz, 60, 2011, 2, p. 70 – 75


Úvod

Kvalita života sa stala jedným z najčastejšie použí­vaných pojmov súčasnej medicíny. Vyjadruje názor, že zdravotná starostlivosť má zmysel do tej miery, do akej pozitívne ovplyvňuje život pacientov. V súčasnej dobe, pre ktorú je charakteristické predlžovanie dĺžky života a prevaha chronických, dlhotrvajúcich chorôb nad infekčnými chorobami, sa za hlavný cieľ medicíny nepovažuje zdravie či predĺženie života samo osebe, ale zachovanie alebo zlepšenie kvality života (5, 12, 17).
Celostný (holistický) prístup v medicíne a ošetrova­teľstve je vyjadrený aj novou dimenziou – úrovňou kvality života. Tendencia hodnotiť kvalitu života je výsledkom záujmu o poskytovanie vysoko kvalitnej a odbornej zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti
a i snahou o lepšie sledovanie a vyhodnocovanie vý­sledkov lekárskej starostlivosti, diagnostických a liečeb­ných postupov. V priebehu posledných rokov sa kladie dôraz na hodnotenie faktorov, ktoré ovplyvňujú pacientovo vnímanie života (8, 11, 13, 19).
Kvalita života vo vzťahu k zdravotnému stavu pa­cienta charakterizuje, čo pacient s renálnou insuficien­ciou prežíva ako následok choroby a poskytovania zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti. Ide o hodno­tenie stupňa zvládnutia rolí a kvality prežívania života v porovnaní s tým, čo považuje pacient sám za ideálne. Účelom merania kvality života nie je zistiť prítomnosť a závažnosť symptómov choroby, ale ukázať, ako pa­cient manifestáciu choroby alebo jej liečbu prežíva (1, 2, 13, 14).
Cieľom práce je posúdiť kvalitu života dialyzova­ných pacientov, kde sme chceli zistiť, ako títo ľudia hodnotia kľúčové oblasti svojho života, to znamená, ako sú pre nich tieto oblasti dôležité a ako sú s nimi spokojní.

Materiál a metodika
Použili sme krátku verziu dotazníka Svetovej zdravotníckej organizácie WHOQOL-BREF s 26 položkami (20). WHOQOL-BREF sa teda skladá z 24 otázok združených do štyroch oblastí (fyzická, psychologická, sociálna oblasť a životné prostredie)
a z dvoch otázok celkového hodnotenia (3, 15, 18).
Dotazník WHOQOL-BREF je určený k samostatnému vypĺňaniu respondentmi, ale v prípade potreby sa môže vyplniť formou rozhovoru. Samostatné vyplnenie údajov trvá približne 5 minút, administrácia formou rozhovoru 15 – 20 minút. Výsledky dotazníka sa vyjadrujú ako domény, ktoré predstavujú priemerne hrubé skóre spočítané z príslušných položiek a z hodnoty odpovedí dvoch samostatných položiek, ktoré hodnotia celkovú kvalitu života a celkový zdravotný stav.
Súbor tvorilo 100 pacientov dialyzačných centier v Bratislave. Všetky údaje sa zbierali a prezentovali anonymne. Administrácia dotazníka WHOQOL-BREF prebiehala formou štandardizovaného osobného roz­hovoru (face-to-face). Údaje sa zozbierali v mesiacoch júl – august 2009. Na ich triedenie a spracovávanie sme použili tabuľkový editor Microsoft Excel. Na testovanie korelácie domén WHOQOL-BREF a otázok Q1 a Q2 sa použil Pearsonov korelačný koeficient a na testovanie korelácie domén WHOQOL-BREF k socio-demografickým premenným Spearmanov korelačný koeficient. Štatistické testovanie významnosti bolo na hladine významnosti p < 0,01 a p < 0,05.

Výsledky

Vyplnených dotazníkov z dialyzačných centier bolo spolu 100, z čoho mužov bolo 48 % a žien 52 %. Vekový priemer bol 52,9 rokov, u mužov 54,8 rokov a u žien 51,1 rokov (tab. 1), maximálny vek u mužov bol 87 rokov, minimálny 29 rokov a u žien 86 rokov a 26 rokov.

  • Tabuľka 1. Vekové zloženie súboru dialyzovaných pacientov. Bratislava, 2009, n = 100
  • Table 1. The age structure of the dialysis patients. Bratislava, 2009, n = 100

Čo sa týka vzdelania, najviac mužov (42 %) i žien (60 %) malo stredoškolské vzdelanie s maturitou (graf 1). Podľa rodinného stavu bolo u mužov (50 %) i žien (60 %) najväčšie zastúpenie v kategórii ženatý/vydatá (graf 2).

  • Graf 1. Zloženie dialyzovaných pacientov podľa vzdelania. Bratislava 2009, n = 100
  • Figure 1. The composition of dialysis patients by education. Bratislava 2009, n = 100

Podľa hodnotenia kvality života pacientov dialy­začných centier 45 % pacientov najviac označuje svoju kvalitu života ako ani zlú, ani dobrú a rovnako aj jednotlivé pohlavia ju rovnako hodnotia (muži 40 % a ženy 50 %) (graf 3). So svojím zdravím 35 % mužov bolo nespokojných a 35 % mužov bolo spokojných, 35 % žien rovnako hodnotilo svoje zdravie (35 % a 29 %) (graf 4).

  • Graf 2. Zloženie dialyzovaných pacientov podľa rodinného stavu. Bratislava, 2009, n = 100
  • Figure 2. The structure of dialysis patients by marital status. Bratislava, 2009, n = 100
  • Graf 3. Kvalita života dialyzovaných pacientov. Bratislava, 2009, n = 100
  • Figure 3. Quality of life of dialysis patients. Bratislava, 2009, n = 100

Vzťah domén WHOQOL-BREF k sociodemogra­fickým charakteristikám sme overovali porovnaním priemerov a korelačnou analýzou na výberovom súbore obyvateľov zariadení pre seniorov v Bratislave. Porov­nanie doménových skóre pre mužov a ženy nepreuká­zalo významný rozdiel medzi pohlavím. Najsilnejšou koreláciou kvality života je subjektívne hodnotenie vlastného zdravia na päťbodovej škále. Táto položka je popri inom súčasťou používaného dotazníka SF-36 a považuje sa na základe medzinárodných štúdií za veľmi dobrý indikátor zdravotného stavu.
Korelácia samostatných položiek a doménových skór nám pomáha pochopiť, čo vlastne zisťujeme, keď sa pýtame na celkovú kvalitu života, respektíve čím je odpoveď na túto otázku ovplyvnená. Korelačné koefi­cienty uvedené v tabuľke 3 a 4 znázorňujú úzky vzťah medzi prežívaním (táto doména sa v origináli nazýva „psychologické zdravie“) a celkovým hodnotením kva­lity života. Ďalším silným korelátom je doména fyzické­ho zdravia. Je teda potvrdený úzky vzťah kvality života k zdraviu a oprávnenosť používať tento údaj ako indikátor celkového zdravia. Ukazuje sa taktiež dôleži­tosť pozitívneho rozmeru duševného zdravia, ako je prežívanie pozitívnych pocitov, zmysluplnosť života, pozitívny vzťah k sebe a pocit dobrej duševnej kondície.

  • Graf 4. Spokojnosť so zdravím u dialyzovaných pacientov. Bratislava, 2009, n = 100
  • Figure 4. Satisfaction with health in dialysis patients. Bratislava, 2009, n = 100

Tabuľka 2 obsahuje priemerné hrubé skóre domén. Interval normy je spočítaný ako priemer ± štandardná odchýlka, to znamená pre Doménu 1 ide o interval 12,05, 12,55, pre Doménu 2 o interval 13,44, 13,98, pre Doménu 3 o interval 14,08, 14,74 a pre Doménu 4 o interval 12,83, 13,33.

  • Tabuľka 2. Výsledný súhrn deskriptívnej analýzy domén pre WHOQOL-Bref pre súbor dialyzovaných pacientov. Bratislava, 2009, n = 100
  • Table 2. The summary of the descriptive analysis domain for the WHOQOL-Bref for dialysis patients. Bratislava, 2009, n = 100
  • Tabuľka 3. Korelácie domén WHOQOL-BREF a otázok Q1 a Q2 dialyzovaných pacientov. Bratislava, 2009, n = 100
  • Table 3. Correlations WHOQOL-BREF domains and questions Q1 and Q2 dialysis patients. Bratislava, 2009, n = 100
  • Tabuľka 4. Korelácia domén WHOQOL-BREF k socio-demografickým premenným u dialyzovaných pacientov. Bratislava, 2009, n = 100
  • Table 4. Correlation of WHOQOL-BREF domains of socio-demographic variables, dialysis patients. Bratislava, 2009, n = 100

Diskusia

Súčasný stav dialýzy na Slovensku je možné charakterizovať tým, že dialyzačná liečba na Slovensku je na dobrej úrovni, je porovnateľná s vyspelými krajinami Európskej únie a sveta. Ak aj v niektorých parametroch nedosahuje úroveň najvyspelejších krajín, je v jej hornej polovici a smerovanie a vývoj sú správne. Aktuálny stav dialyzačnej liečby v SR možno opísať štandardizovaným ukazovateľom na hodnotenie a záro­veň na porovnávanie s okolím.
Štandardizovaným ukazovateľom je počet dialyzo­vaných pacientov na 1 milión obyvateľov krajiny (dialyzovaní pacienti/milión obyvateľov). Pred 20 rokmi, odkedy sa vedie štandardizovaný zber štatistických dát, sa v Slovenskej republike (SR) dialyzovalo 68 – 80 pacientov/milión obyvateľov, to znamená 300 – 400 chorých. Susedné Rakúsko v tom období dialyzovalo asi 300 pacientov/milión obyvateľov. Geografické a cho­robnostné parametre našich krajín boli porovnateľné. Prudký vývoj a humanizácia medicíny viedli k tomu, že v súčasnosti sa v SR dialyzuje cca 600 pacientov/milión obyvateľov; z 300 v r. 1988 sme sa dostali na úroveň cca 3000 dialyzovaných pacientov (4).
Je možné konštatovať, že SR má dostatočné kapa­city na dialyzačnú liečbu pre pacientov, ale zároveň je nutné si ujasniť, či aj kvalita života dialyzovaných pacientov je dostatočná. Je potrebné vziať do úvahy fakt, že chronicky chorí pacienti, dialyzačná liečba a kvalita života dialyzovaných pacientov spolu úzko súvisia. Na základe týchto skutočností sme zrealizovali prieskum týkajúci sa kvality života dialyzovaných pacientov. Výsledky prieskumu sme porovnávali s dvomi štúdiami, ktoré prebehli v Španielsku a na troch kontinentoch (Japonsko, Európa a USA).
Odhad merania kvality života vo vzťahu k zdraviu (HRQoL) môže poskytnúť informácie, čo sa týka typu a stupňa záťaže, ktoré postihujú pacientov s chronic­kými chorobami, kam patria aj koncové štádiá chronic­kej obličkovej choroby (ESRD). Niekoľko štúdií ukázalo dôležité medzinárodné rozdiely medzi chronicky chorými pacientmi liečenými hemodialýzou, ale žiadne štúdie neporovnávali kvalitu života vo vzťahu k zdraviu u týchto pacientov. Cieľom našej štúdie bolo dokumentovať rozdiely, čo sa týka kvality života u dia­lyzovaných pacientov, a identifikovať možné vysvetlenie týchto rozdielov. Vo všetkých generických HRQoL podškálach u pacientov na všetkých troch kontinentoch mali oveľa nižšie skóre ako hodnoty v bežnej populácii. Pacienti v USA mali najvyššie skóre na podškále pre duševné zdravie a pri zhrnutí pre duševné zložky. U japonských pacientov sa zistilo lepšie fyzické fungovanie ako u pacientov v USA alebo v Európe. Na všetkých troch kontinentoch ESRD a hemodialýza závažne ovplyvňujú kvalitu života vo vzťahu k zdraviu. V USA je vplyv na duševné zdravie menší ako v iných krajinách. Japonskí dialyzovaní pacienti vnímali, že choroba obličiek kladie na nich väčšiu záťaž, ale ich telesné fungovanie je podstatne vyššie (6).
Cieľom španielskej multicentrickej štúdie bolo zhodnotiť kvalitu života u pacientov na chronickej dialýze a preskúmať vplyv rôznych faktorov súvisiacich s liečbou a kvalitou života. Štúdia sa robila na národnej úrovni a vyhodnotilo sa 1013 náhodne vybraných stabilných pacientov na dialýze. Kvalita života sa hodnotila v rozsahu Karnovskyho škály (KS) a Sickness Impact profilu (SIP). Oba dotazníky samostatne plnili pacienti. Čiastkové kategórie SIP, ktoré boli viac postihnuté, boli práca, rekreácie a zábava, starostlivosť o domácnosť a spánok a odpočinok. Žiadne významné rozdiely sa nezistili, čo sa týka samotnej dialýzy. Avšak 26 % pacientov vykazovalo závažné životné obmedze­nie a 25 % pacientov poukázalo na významný vplyv choroby na kvalitu ich života. Pokročilý vek a komorbi­dita ovplyvňovali kvalitu života nepriamo (16).
Tieto štúdie poukázali na kvalitu života v rôznych krajinách. Z výsledkov, ktoré sme získali zrealizovaním nášho prieskumu, je zrejmé, že kvalita života pacientov nedosahuje najvyššiu úroveň, ale ani jedna negatívna odpoveď nedosiahla viac ako 50% zastúpenie, čo znamená, že väčšina pacientov nehodnotí kvalitu svojho života ani pozitívne ani negatívne, alebo poukazuje na dobrú kvalitu svojho života. Menej spokojní sú pacienti so svojím zdravím, čo logicky vyplýva z ich chronickej choroby, ale aj napriek tomu sa pacientom život páči a považujú ho za zmysluplný. V porovnaní s pacientmi v USA, ktorí pociťujú pomerne dobrú fyzickú kondíciu, aj väčšina našich pacientov pociťuje dostatok energie pre svoj každodenný život. Pacientov zo španielskej štúdie najviac ovplyvňovala starostlivosť o domácnosť, spánok či zábava, zatiaľ čo naši pacienti sú spokojní so svojím spánkom a pomerne spokojní aj s voľnočaso­vými aktivitami. Významné nedostatky v poskytovaní informácií a zdravotníckych služieb sa nezistili. Menej spokojní boli pacienti s dopravou na dialýzu a pracov­nou kapacitou.
Aj napriek tomu, že pacienti opisovali pomerne dobrú kvalitu svojho života, 50 % má niekedy negatívne pocity – zmeny psychického stavu (podobne ako pacienti v USA). Je logické a zrejmé, že chronická obličková choroba nespôsobuje len fyzické problémy, ale zanecháva následky na psychike, čo nás núti veno­vať pozornosť psychickému stavu pacienta.
Výsledky tohto prieskumu sa nedajú považovať za reprezentatívne pre celé Slovensko a dostatočné na zlepšenie kvality života dialyzovaných pacientov, preto­že prieskum bol realizovaný na malom súbore pacien­tov v jednej spádovej oblasti, ale pomôžu nám pocho­piť, ako vnímajú kvalitu svojho života chronicky chorí pacienti odkázaní na dialýzu a čo výrazne ovplyvňuje kvalitu ich života.

Záver

V literatúre existuje celý rad definícií kvality života. Jednoznačne možno povedať, že kvalitu života ako dynamicky sa meniaci stav ovplyvňuje komplex klinických, osobnostných a sociálnych činiteľov. Ak uznáme hodnotu zdravia pre kvalitu života, predstavuje choroba viac než len stresový moment, ktorý poško­dzuje kvalitu života človeka. Je potrebné a žiaduce monitorovať a ovplyvňovať všetky aspekty ovplyvňujúce kvalitu života, aby sme vedeli pomôcť a zvýšiť kvalitu života na maximálnu úroveň chronicky dialyzovaných pacientov.
Všetky získané informácie, ktoré nám poskytol prieskum, pomôžu lepšie pochopiť zdravým ľuďom pojem kvality života, ktorú nehodnotíme, pokiaľ nepociťujeme nepohodu alebo chorobu. Z prieskumu vyplynulo, že je potrebné venovať pozornosť psychic­kému stavu dialyzovaných pacientov a samozrejme,
aj všetkým ostatným aspektom, pokúsiť sa naplniť pracov­né očakávania dialyzovaných a sledovať, ako všetky aspekty ovplyvňujú kvalitu života takto chorých ľudí.

Odporúčania pre prax

Chronické zlyhanie obličiek a hemodialyzačná liečba predstavujú závažný verejno-zdravotný a sociálny problém, preto je potrebné pre zlepšenie kvality života respondentov, aby:
–    sa venovala dostatočná pozornosť psychickému stavu dialyzovaných pacientov;
–    sa naplnila pracovná kapacita dialyzovaných pa­cientov, zabezpečilo sa pre nich lepšie uplatnenie a viac príležitostí;
–    sa zlepšila doprava k spádovým dialyzačným strediskám;
–    robil sa pravidelný monitoring kvality života dialyzovaných pacientov.

Literatúra

1.    BULLOVÁ, A., MOKÁŇ, M.: Život dialyzovaného pacienta. Sestra, 2, 1999, č. 4, s. 15.
2.    Corrigan, P. W., Buican, B.: The construct validity of subjective quality of life for the severely mentally ill. J Nervous Mental Dis, 183, 1995, č. 5, s. 281-285.
3.    de Castro, M.D.G.T., Oliveira, M.D.S., Miguel, A.C., Araujo, R.B.: WHOQOL-BREF psychometric properties in a sample of smokers. Revista Brasil Psiquiatria, 29, 2007, č. 3, s. 254-257.
4.    DEMEŠ, M.: Stav dialýzy na Slovensku, vývoj v porovnaní so svetom. Majáčik, 2008, 12, s. 8-9. Dostupné na: http://www.sdat.sk/source/download/MAJACIK/MAJACIK_12_2008.pdf
5.    DRAGOMERICKÁ, E., BARTOŇOVÁ, J.: WHOQOL-BREF, WHOQOL-100. Příručka pro uživatele české verze dotazníků kvality života Světové zdravotnické organizace. Praha: Psychiatrické centrum Praha, 2006, 92 s.
6.    Fukuhara, S., Lopes, A.A., Bragg-Gresham, J.L., Kurokawa, K., Mapes, D.L., Akizawa, T., Bommer, J., Canaud, B.J., Port, F.K., Held, P.J.: Health-related quality of life among dialysis patients on three continents: The dialysis outcomes and practice patterns study. Kidney Int, 64, 2003, č. 5, s. 1903-1910.
7.    KATCHING, H.: Quality of life in mental disorders. Chichester, Engl: John Wiley & Sons ltd, 1997, 402 s.
8.    Kitayama, S., Cohen, D.: Handbook of cultural psychology. New York: Guilford Press, 2007, 894 s.
9.    KŘIVOHLAVÝ, J. Sledovaní kvality psychického života pacienta. Čas Lék Čes, 125, 1986, č. 24. s. 733-736.
10.    KŘIVOHLAVÝ, J.: Psychologie nemoci. Praha: Grada Publishing, 2002, 200 s.
11.    LEPLÉGE, A., HUNTS, S.: Problematika kvality života v medicíně. J Am Med Ass, 5, 1997, č. 11, s. 742-745.
12.    LEVICKÁ, J.: Kvalita života ako sociálny jav. Kontakt, 2002, č. 4, s. 171-176.
13.    LIBIGEROVÁ, E., MULLEROVÁ H.: Posuzování kvality života v medicíne. Čes-slov Psychiat, 97, 2001, č. 4, s. 183-186.
14.    MAKOVICKÝ, P., JEŽÍKOVÁ, A., GRANDTNEROVÁ, B., MOKÁŇ, M.: Problémy dialyzovaných pacientov. Intern Med, 3, 2003, č. 9, s. 518-523.
15.    Moreno, A.B., Faerstein, E., Werneck, G.L., Lopes, C.S., Chor, D.: Psychometric properties of the world health organization abbreviated instrument for quality of life assessment in the pró-saúde study. Cadernos Saude Publ, 22, 2006, č. 12, s. 2585-2597.
16.    Moreno, F., Lopez, G.J.M., Sanz-Guajardo, D., Jofre, R., Valderrábano, F.: Quality of life in dialysis patients. A Spanish multicentre study. Nephrol Dial Transplant, 11, 1996, suppl. 2, s. 125-129.
17.    Payne, J.: Kvalita života a zdraví. Praha: Triton, 2005, 630 s.
18.    Power, M., Kuyken, W.: World health organization quality of life assessment (WHOQOL): Development and general psychometric properties. Soc Sci Med, 46, 1998, č. 12, s. 1569-1585.
19.    SLOVÁČEK, L., SLOVÁČKOVÁ, B., JEBAVÝ, L., BLAŽEK, M., KAČEROVSKÝ, J.: Kvalita života nemocných - jeden z důležitých parametrů komplexního hodnocení léčby. Voj Zdrav Listy, 83, 2004, č. 1, s. 6-9.
20.    von Steinbüchel, N., Lischetzke, T., Gurny, M., Eid, M.: Assessing quality of life in older people: Psychometric properties of the WHOQOL-BREF. Eur J Ageing, 3, 2006, č. 2, s. 116-122.

 

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok

Partneri

Reklamný prúžok