Lekársky obzor

najstarší lekársky odborný časopis na Slovensku - V každom čísle získajte 2 kredity

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Lekársky obzor 2010 Lekársky obzor 3/2010 Epidemiológia alkoholizmu vo svete a na Slovensku

Epidemiológia alkoholizmu vo svete a na Slovensku

E-mail Tlačiť PDF

Súhrn

Prevalencia alkoholovej závislosti je do značnej miery pod­mienená mnohými faktormi (napríklad použité diagnostické kritériá, typ klasifikácie, typ použitého inštrumentu na zisťo­vanie a iné). Celoživotná prevalencia alkoholovej závislosti podľa amerických štúdií sa pohybuje medzi 5,4 až 14,1 %, ročná od 1,3 do 9,0 %. Celoživotná prevalencia alkoholovej závislosti podľa európskych štúdií sa pohybuje od 1,1 do 5,5 %, ročná prevalencia od 0,7 do 7,4 %. Vyššia prevalencia alkoholovej závislosti je u mužov než u žien. Približný pomer muži : ženy je 3 : 1. Niektoré štúdie použili dotazník CAGE pri zisťovaní prevalencie alkoholovej závislosti. Poukazujú na dostatočnú citlivosť tejto metódy. V našom populačnom súbore (n = 1251) bolo 14,3 % abstinentov, 67,4 % sociálnych konzumentov, 7,4 % abuzérov a 11,0 % závislých od alkoholu.

Kľúčové slová: alkoholizmus – epidemiológia – USA-Európa-Slovensko – CAGE

Summary

Prevalence of alcohol dependence is influenced with many factors (e.g. used diagnostic criteria, used classification, kind of used instruments and others). Life-time prevalence of alcohol dependence according American studies were from 1.1% to 5.5%, 12-month prevalence were from 0.7% to 7.4%. Higher prevalence was in men then women. Approximately ratio men: women was 3:1. In some studies was used questionnaire CAGE for finding out of prevalence alcohol dependence. CAGE had sufficient sensitivity. In our study population based study (n=1251) were 14.3% abstinents, 67.4% social drinkers, 7.4% abusers and 11.0% were alcohol dependent.

Key words: alcoholismus, epidemiology, USA-Europe-Slovakia, CAGE

 

Úvod

Alkoholizmus je komplikovaný problém. Štúdie venujúce sa epidemiológii alkoholizmu sa zaoberajú viacerými vrstvami tohto problému (5):

1.    pitím a pijáckymi praktikami,
2.    problémovým pitím,
3.    alkoholizmom,
4.    a nakoniec abúzom a/alebo závislosťou od alkoholu.

1. Pitie a pijácke praktiky, pokiaľ sú stratifikované podľa určitých charakteristík (množstvo a frekvencia), môžu vlastne zachytiť aj abúzus alebo závislosť. Tak napríklad podľa prieskumu domácností v USA (National Household Survey), ktorý bol organizovaný na federálnej úrovni (35), nadmerne pije 22,4 % amerických mužov a 8,3 % žien.

2. Problémové pitie sa často definuje rôzne, zrejme pod vplyvom sociologických výskumov, ako pitie so sociál­nymi dôsledkami (manželské, profesionálne, školské,...). V štúdii z Iowy sa zistilo, že 2,8 % vyšetrenej populácie bolo možné označiť za problémových pijanov (10). Ak pozrieme na vyššie uvedené parametre (zdravotné a sociálne dô­sledky), zdá sa, že sa napĺňajú kritériá abúzu podľa DSM-IV, 2) alebo škodlivého užívania podľa MKCH 10 (37).

3. Termín alkoholizmus, alebo chronický alko­holizmus, sa používal pre v podstate medicínske dôsledky pitia. Dnes sa skôr používa ako strešný termín pre sociál­no-psychologické dôsledky pitia vrátane aj ekonomických dôsledkov pre spoločnosť.

4. Budeme sa zaoberať len koncepciou závislosti od alkoholu, tak ako ju vyvinul Edwards (7) ešte v osem­desiatych rokoch minulého storočia. Podrobnejšie sa v našej literatúre venuje tomuto problému Novotný a Ko­libáš (26).

V nedávnej publikácii sme uviedli, aké sú základné typy epidemiologických štúdií (25). Najčastejšie sa v literatúre uvádzajú nonexperimentálne, observačné, kohortové a hybridné štúdie. Medzi observačné patria veľmi časté komunitné alebo populačné štúdie. Hybridné štúdie kombinujú viaceré prístupy a sledované vzorky. Všetky majú svoje výhody a nevýhody.

Podľa Hendersona (13) komunitné štúdie sú náročné a drahé. Potenciálne oslovení participanti, ktorí odmietnu spolupracovať, netvoria náhodný výber. Štúdie na úrovni praktických lekárov sa zaoberajú selektívnou populáciou. Štúdie, ktoré sa realizujú v inštitúciách, majú ešte výraznejšie selektovanú populáciu, výber je selektovaný aj etickými faktormi. Výhodou štúdií u lekárov a v zdra­votníckych inštitúciách je väčšia dostupnosť a viac kva­litných údajov. Staršie štúdie mali veľa metodologických problémov a používali nevalidizované dotazníky alebo inštrumenty. Tieto štúdie je preto aj ťažko porovnať s modernejšími (29).

1 Americké epidemiologické štúdie alkoholizmu

Najstaršou z modernejších štúdií je štúdia ECA (Epidemiologic Catchment’s Area). Ide o údaje získané z 5 lokalít v USA (5 miest a ich okolie – New Haven, Baltimore, St. Louis, Durham, Los Angeles) a spolu od 18 572 participantov (vek 18 a viac rokov). Ide o hybridnú, zmiešanú štúdiu (mala rôzne populačné vzorky, defino­vané kohorty, sledovala aj výskyt chorôb v niektorých inštitúciách). Diagnosticky sa opierala o klasifikáciu DSM III (Diagnostic and Statistic Manual, 3. vydanie). Ako inštrument sa použil DIS (Diagnostic Interview Schedule). Údaje sa zbierali v rokoch 1980-1984. Okrem iného sa zisťoval aj alkoholizmus (definovaný ako závislosť + abú­zus). Celoživotná prevalencia bola 13,8 %, jednoročná 6,3 %. U mužov sa vyskytoval alkoholizmus počas celého života v 23,8 %, u žien v 4,6 %. Zaujímavým zistením bolo, že len 15 % z pozitívne detegovaných participantov svojmu lekárovi povedalo o svojich ťažkostiach s alko­holom a len 10 % z nich dostalo nejaký typ zdravotnej starostlivosti (30).

Druhou veľkou štúdiou bola NHIS štúdia (National Health Interview Study-Alcohol Supplement). Prebehla v USA v rokoch 1984-1988 v dvoch vlnách. V prvej vlne štúdia mala 22 418 participantov a v druhej 43 809 participantov. V prvej vlne sa použili kritériá DSM III, v druhej DSM III-R (revidovaná klasifikácia). Jednoročná prevalencia abúzu a závislosti od alkoholu bola 8,6 %, v druhej vlne 9,0 %.V prvej vlne bola jednoročná prevalencia u mužov 13,3 % a u žien 4,4 % (11).

Treťou veľkou americkou štúdiou je National Comorbidity Survey (NCS, 18). Táto prebehla medzi rokom 1990 a 1992, zhromaždila údaje od 8 908 participantov z celých Spojených štátov vo veku 15 – 54 rokov. Ako inštrument použila CIDI (Composite International Diagnostic Interview) a kritériá DSM III-R. Celoživotná prevalencia alkoholovej závislosti bola 14,1 % (muži 20,1, ženy 8,2 %), ročná 7,2 % (muži 10,7 %, ženy 3,7 %).

Pretože vyššie menované štúdie mali rôzne obmedzenia, napr. ECA štúdia nezisťovala vo všetkých svojich lokalitách závislosti, NCS štúdia mala len určitý vekový výsek, tak Národný inštitút pre alkoholový abúzus a alkoholizmus (NIAAA) inicioval veľkú populačnú štúdiu (n = 87 915, vo veku 18 a viac rokov), ktorá prebehla v 3 vlnách v rokoch 1991, 1992 a 1993 (17). Ročná prevalencia alkoholovej závislosti bola 5,2 % podľa kritérií DSM-IV. Použili vlastný dotazník obsahujúci kritériá DSM-IV závislosti.

Podobnú štúdiu v USA (vrátane Aljašky a Havaja) replikoval NIAAA v rokoch 2001 a 2002 (n = 43 093) pod názvom NESARC (National Epidemiologic Survey on Alcohol and Related Conditions). Použilo sa špeciálne interview označené ako AUDADIS-IV (Alcohol Use Disorder and Associated Dissabilities Interview Schedule-DSM-IV Version). Dvanásťmesačná prevalencia alko­ho­lového abúzu bola 4,65 %, alkoholovej závislosti 3,81 % (12).

Zatiaľ poslednou veľkou americkou psychiatrickou epidemiologickou štúdiou je štúdia označovaná ako NCS-R (National Comorbidity Survey Replication). Údaje sa zbierali v celých USA v rokoch 2001 až 2003. Ako inštrument sa opäť použil CIDI (avšak v novej modifikácii ako WMH-CIDI) a aplikovali sa diagnostické kritériá

DSM-IV. Súbor tvorilo 9 282 anglicky hovoriacich participantov a starších ako 18 rokov (v predchádzajúcej NCS štúdii bola iná veková hranica – 15-54 rokov). Celoživotná prevalencia alkoholového abúzu bola 13,2 % a alkoholovej závislosti 5,4 % (19). Dvanásťmesačná prevalencia alkoholového abúzu bola 3,1 %, závislosti 1,3 % (20). Ide teda o prevalenciu značne odlišnú od výsledkov v štúdii NCS.

V štúdii NCS-R sa porovnával výskyt alkoholovej závislosti a abúzu v rôznych etnických skupínach v USA. Poslúžil na to podsúbor s 5 424 participantmi. Celo­-životná prevalencia alkoholovej závislosti + abúzu v his­pánskej americkej populácii bola najvyššia – 15,0 %, nasledovali bieli Američania – 13,4 %. Prekvapivo signifi­kantne nižšiu prevalenciu mali čierni obyvatelia USA, len 9,5 % (4).

V USA vznikli aj psychiatrické epidemiologické štúdie špecializované na rôzne etniká. Tak napr. štúdia Vegu a spoluprac. (36) sledovala morbiditu u 3 012 Američanov mexického pôvodu v Kalifornii. Podľa DSM-III-R/CIDI zistili celoživotnú prevalenciu alkoholovej závislosti u 9,0 % v rurálnej populácii (muži 14,5 %, ženy 2,3 %), v mestskej populácii boli vyššie čísla – 12,4 % (muži 19,2 %, ženy 6,9 %). V celej vzorke bola celo-životná prevalencia alkoholovej závislosti 11,1 %.

2. Európske štúdie

Veľkou európskou štúdiou je štúdia ESEMeD (European Study of the Epidemiology of Mental Disor­ders, 8). Realizovala sa v rokoch 2001-2002 v 6 krajinách Európy (Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko a Španielsko). Získali sa údaje od 21 425 participantov zo všeobecnej populácie starších ako 18 rokov. Pri vyšetrení a stanovení diagnóz sa použila nová verzia CIDI. Ukázalo sa, že táto je málo citlivá na zistenie alkoholizmu. Celoživotná prevalencia abúzu 4,1 % a závislosti len 1,1 %, 12-mesačná prevalencia abúzu 0,7 % a závislosti len 0,3 %! Muži boli častejšie abuzéri než ženy (celoživotná prevalencia 7,4 % a 1,0 %,

12-mesačná prevalencia 1,3 a 0,2 %), takisto aj častejšie závislí (celoživotná prevalencia 1,8 % a 0,4 %, 12-mesačná prevalencia 0,4 % a 0,1 %). Ako kritériá sa použili DSM IV a MKCH-10.

ECNP (European College of Neuropsycho­pharma­cology) iniciovala prehľad o duševných poruchách v Európe na báze 27 európskych štúdií (38). Nie všetky zisťovali alkoholovú závislosť. Zmienka o nej bola len v 12 štúdiách (n = 60 891). Dvanásťmesačná prevalencia sa pohybovala od 0,1 do 6,6 %. Medián bol 2,4 % (muži 5,4 %, ženy 1,3 %). Použili sa rôzne diagnostické kritériá (najčastejšie DSM-IV a MKCH-10) a rôzne inštrumenty (najčastejšie CIDI).

Vo Veľkej Británii v 90. rokoch sa realizovalo niekoľko epidemiologických psychiatrických prieskumov. Jeden z nich bol BPMS (British Psychiatric Morbidity Survey). Robil sa v r. 1993 pomocou špeciálneho dotaz­níka a interview CIS-R (Revised Clinical Interview Schedule), diagnóza alkoholovej závislosti sa potvrdila dotazníkom AUDIT (Alcohol Use Disorder Identification Test). Klasifikačne sa opieral o klasifikáciu MKCH 10 (37). Vzorku tvorilo 10 108 participantov vo veku 16 – 64 rokov (15). Alkoholová závislosť (ročná prevalencia) sa identifikovala v 4,7 % vzorky (muži 7,5 %, ženy 2,1 %). U nezamestnaných bol najvyšší výskyt alkoholovej závislosti – 8,9 %, u zamestnaných 5,4 % u ekonomicky inaktívnych len 2,9 %.

V druhej etape tohto výskumu v r. 2000 sa vyšetrilo 8 580 participantov z celej Veľkej Británie vo veku 16 – 74 rokov. V tomto súbore sa však použil dotazník SADQ (Severity of Alcohol Dependence Questionnaire). Polroč­ná prevalencia alkoholovej závislosti bola vyššia – 7,4 %, muži 11,9 % a ženy 2,9 % (31). Na okraji tejto štúdie sa realizoval aj prieskum u bezdomovcov (n = 1061). Výskyt alkoholovej závislosti tam bol podstatne vyšší od 16 do 36 % ( 9).

Veľká epidemiologická štúdia sa realizovala v r. 1996 (n = 7 076) pod názvom NEMESIS (Netherlands Mental Health Survey and Incidence Study) v Holandsku. Ako diagnostické kritériá sa zohľadnili kritériá DSM III-R a ako dotazník sa použil CIDI. Sledovanie sa týkalo obyvateľov vo veku 18 – 64 rokov. Celoživotná prevalencia alkoholo­vej závislosti bola 5,5 % (muži 9 % a ženy 1,9 %), dvanásťmesačná 3,7 % (muži 6,1 % a ženy 1,9 %). Abúzus alkoholu sa vyskytoval celoživotne až u 11,7 % participan­tov (3).

V severnom Nemecku v okolí Lübecku sa realizoval v štúdii TACOS (Transitions in Alcohol Consumption and Smoking) prieskum alkoholovej a nikotínovej závislosti. Populačný súbor tvorilo 4 075 subjektov vo veku 18 – 64 rokov. Ako inštrument sa použil CIDI a ako kritériá závislosti DSM IV. Ročná prevalencia alkoholovej závis­losti bola 3,8 %, pomer ženy : muži bol 1 : 5 (16).

Vo Fínsku vyšetrili v projekte Zdravie 2000 (Health 2000) reprezentatívnu vzorku 6005 obyvateľov vo veku 30 a viac rokov. Použili CIDI a kritériá DSM IV. Alkoholová závislosť sa zistila u 3,9 % (12-mesačná prevalencia - muži 6,5 %, ženy 1,4 %). Veľmi nízka bola prevalencia alkoholového abúzu – len 0,3 % (27).

 

3. Iné štúdie

Veľká epidemiologická štúdia sa realizovala v Austrálii (n = 10 641, dotazník modifikovaný CIDI, kritériá MKCH-10). Dvanásťmesačná prevalencia „alcohol use disorder“ (zrejme škodlivé užívanie + závislosť) bola 6,5 %. Prevalencia klesala s vekom. Najvyššia bola u 18 – 34 ročných. V druhej veľkej austrálskej komunitnej štúdii (NSMHWB- National Survey of Mental Health and Well Being) z r. 1997 (n = 7 746, použil sa CIDI a kritériá DSM-IV) 12-mesačná prevalencia „alcohol use disorder“ bola 8,2 %. Z toho prevalencia alkoholovej závislosti bola 5,6 %, u mužov 7,3 %, u žien 3,53 %. Najvyššia prevalen­cia závislosti bola opäť u 18 – 34-ročných (28).

Tradične je málo epidemiologických údajov z Rus­ka. Podľa jedného prepočtu údajov z viacerých zdrojov celoživotná prevalencia alkoholovej závislosti v Rusku v r. 1973 vo všeobecnej populácii bola 9,5 %. Výrazný bol rozdiel medzi mužmi a ženami, u mužov bola prevalencia 18 %, u žien 3 % (21).

4. Údaje z Česka a Slovenska

Na Slovensku v r. 1982 realizoval Miššík a Ivánka (23) prieskum v populácii vtedajšieho Západosloven­ského kraja. Vyšetril pomocou MAST-u (Michigan Alcoholism Screening Test) 4 026 obyvateľov. Zistili, že 27,6 % populácie sú tzv. problémoví pijani (muži 39,0 %, ženy 13,8 %). V Česku realizovala populačný prieskum Drago­mirecká a spoluprac. (6) na vzorke 1534 obyvateľov vo veku 18 – 79 rokov. Vyšetrili vzorku pomocou CIDI. Celoživotná prevalencia alkoholovej závislosti bola u mužov 4,2 %, u žien 1,8 %, ročná prevalencia 2 % u mužov a 0,6 % u žien.

5. CAGE a alkoholizmus

Dotazník CAGE sa použil v minulosti vo viacerých štúdiách zisťujúcich prevalenciu v populácii (v Austrálii- 34, v USA- 32, v Írsku- 24, Španielsku- 1 a iní). V austrál­skej štúdii (34) zistili pomocou CAGE, že 38,6 % vyšetre­nej subpopulácie v Novom Južnom Walese hazardne pilo (t.j. mali skóre 2 a viac). O závislosti sa nezmieňujú. Alvarez a del Rio (1) realizovali populačný prieskum pomocou CAGE v Kastílsku a Leone (časti Španielska). Dva a viac bodov malo 1,7 % vyšetrených. Označili ich za problémových pijanov (= abúzus a závislosť).

Švédska skupina (33) inkorporovala CAGE do viacpoložkového dotazníka. Vyšetrili v oblasti Göteborgu 2928 žien v prvej fáze prieskumu. V druhej fáze priamym vyšetrením 323 žien potvrdili diagnózu abúzu alebo závislosti. CAGE mal nižšiu senzitívnosť aj špecifickosť u týchto žien než ich rozšírený dotazník. Celoživotná prevalencia abúzu alebo závislosti (kritériá DSM III-R) u žien bola 3,27 % a jednoročná 1,49 %.

Vo Francúzsku vyšetrili pomocou dotazníka CAGE veľký súbor pacientov (n = 5 452) hospitalizovaných v rôznych oddeleniach nemocníc. Výsledky získané dotazníkom sa verifikovali vyšetrením. Podľa kritérií DSM IV a CAGE 11 % pacientov bolo závislých od alkoholu a 5 % pacientov malo abúzus alkoholu. Zistili tiež, že posled­ná položka (E-eye opener) 100%-ne diagnostikuje závis­losť (22).

6. Naša štúdia EPIAF

Cieľom štúdie EPIAF bolo zistiť na populačnej vzor­ke Slovenska typy konzumu alkoholu a fajčenia, ako aj prevalenciu závislosti od alkoholu a nikotínu. V tomto príspevku uvádzame len údaje vzťahujúce sa k alkoholu.

Materiál

V štúdii sme použili kvótny výber z dospelej populácie Slovenska (18- a viacroční). Kvóty zohľadňovali pohlavie, vek, vzdelanie, regióny, veľkosť obce a ná­rodnosť. Výskumný súbor tvorilo 1251 participantov, priemerný vek bol 42,8 roka.

Metodika

Použili sme viac relevantných a všeobecne akcep­tovateľných metód, ako aj náš inventár demografických a iných znakov. V tomto príspevku použijeme len výsledky získané pohovorom, dotazníkom CAGE. Štatistická význam­nosť sa hodnotila pomocou ?2 (chí kvadrátu). Podrobnejšie pozrite monografiu Heretika a spoluprac. (14).

Výsledky

Metóda CAGE umožňuje zisťovanie celkovej pre­valencie 4 typov konzumu alkoholu – abstinencia, sociál­ny konzum, abúzus a závislosť od alkoholu. V tabuľke 3 ilustrujeme, že v našom súbore bolo 14,3 % abstinentov, 67,4 % sociálnych konzumentov, 7,4 % abuzérov a 11,0 % závislých od alkoholu. Spolu takmer pätina populácie (18,4 %) má problémový typ konzumu alkoholu (abuzéri + závislí).

 

Vplyv pohlavia na prevalenciu jednotlivých typov konzumu je štatisticky vysoko významný (chí-kvadrát = 160,239, p < 0,001) (3). Medzi ženami je dvakrát viac abstinentov než medzi mužmi (18,9 % : 9,3 %). Naopak, medzi mužmi je až 6-krát viac abuzérov (12,8 % : 2,3 %) a závislých od alkoholu (19,6 % : 2,8 %). Rovnako je významný rozdiel (tab. 4) pre spojenú kategóriu prob­lémových konzumentov v neprospech mužov (32,4 % : 5,2 %) (chí-kvadrát(1) = 153,914, p < 001)

 

Pri sledovaní vplyvu veku (tab. 5) zisťujeme štatis­ticky významné rozdiely medzi spojenými skupinami probandov mladšieho, stredného a vyššieho veku (chí-kvadrát(6) = 69,885, p < 0,001). Kým podiel absti­nentov vekom narastá, najviac abuzérov a závislých nachádzame v mladšej vekovej skupine.

Regionálne rozdiely nehrajú významnú rolu v pre­valencii typov konzumu alkoholu (chí-kvadrát(21) = 23,675, p = 0,309). Rozdiely vo výskyte jednotlivých typov konzumu vo vzťahu k počtu obyvateľov v obci sú štatisticky významné na 5 % hladine (chí-kvadrát(15) = 25,448, p = 0,044). Najvyšší výskyt abuzérov je vo „veľkomestách“ – v Bratisla­ve a v Košiciach (10,7 %), najnižší v obciach s 2- až 5- tisíc obyvateľmi (5,2 %). Naopak, najviac závislých je v malých obciach do 2000 obyvateľov (12,9 %), najnižší v Košiciach a Bratislave (7,3 %). Vplyv národnosti na prevalenciu jednotlivých typov konzumu je štatisticky vysoko významný (chí-kvadrát(6) = 20,548, p = 0,002). U participantov slovenskej národnosti bol častejší abúzus alkoholu (7,9 % vz. 3,5 %), u participantov maďarskej národnosti zase závislosť od alkoholu (12,5 % vz. 10,5 %).

 

Pri porovnaní vzdelanostných skupín (tab. 6) zisťu­jeme najviac abuzérov v skupine participantov so základ­ným vzdelaním (9,7 %) a závislých od alkoholu v skupine stredoškolákov bez maturity (13,3 %), najnižší je ich vý­skyt v skupine stredoškolákov s maturitou. Tieto rozdiely sú štatisticky signifikantné (chí-kvadrát(9) = 26,008, p = 0,002).

 

Diskusia

V celkovej prevalencii typov konzumu prekvapil relatívne vysoký výskyt abstinentov (14,3 %), ale kontrastne aj vysoký podiel závislých od alkoholu (11,0 %). Výskyt problémového pitia (abúzeri + závislí) dosahoval takmer pätinu participantov vzorky (18,4 %). Je to o niečo viac (16 %, z toho 11 % závislých, 5 % abuzérov), ako zistili metódou CAGE na klinickej populácii vo Francúzsku Malet a spoluprac. (22), ale menej, ako pred dlhším časom zistili na Slovensku metódou MAST Miššík a Ivanka (23) – 27,6 % problémových pijanov. Vo väčšine veľkých epidemiologických štúdií (ECA, NSMIH, NCS, ESEMeD), ktorých výsledky sú uvedené, bol výskyt celoživotnej prevalencie abúzu a závislosti podstatne nižší ako v na­šom výskume a pohyboval sa medzi 5,2 % v ESEMeD po 14,1 % v NCS. Nálezy Kesslera a spoluprac. (18) v štúdii ECA svedčia pre 26,6 % celoživotnú prevalenciu závis­lostí, nešlo však špecificky o alkoholovú závislosť.

Veľmi vysoké boli v našom súbore rodové rozdiely, u mužov sa vyskytovalo 6-krát viac abuzérov, závislých i celkovo problémových konzumentov ako u žien. Podobné pomery sa vyskytovali i v zahraničných štúdiách, kde sa pohybovali medzi 4:1 až 6:1 (15, 16, 30 a i.)

Pri sledovaní vplyvu veku v troch spojených veko­vých kategóriách – mladšia, strednoveká a staršia – vidíme nárast abstinentov a pokles problémových konzumentov – abuzérov a závislých s vekom. Rolu môžu hrať nižšia sociálno-ekonomická sila v staršej vekovej skupine, ale hlavne asociovaná somatická morbidita, ktorá prerieďuje rady problémových konzumentov stred­ného a vyššieho veku. Pri vzdelaní sme podľa očakávania nezistili veľmi významné rozdiely v prevalencii typov konzumu či výskytu problémových konzumentov. Len naznačený je mierne protektívny vplyv vyššieho vzde­lania.

Nepotvrdili sa ani tradované výrazné regionálne rozdiely. Výskyt problémových konzumentov je síce vyšší v regiónoch s tradične preferovanými destilovanými nápojmi (v žilinskom, banskobystrickom) oproti krajom skôr s tradičnou preferenciou vína (nitrianskemu, trnav­skému). Veľkosť obce tiež nehrá významnejšiu rolu – naznačený je síce sociálne psychologicky zrozumiteľný vyšší výskyt abuzérov vo väčších mestách a závislých od alkoholu na dedinách. Podobný trend je naznačený pri vplyve národnosti – u maďarskej menšiny sa zdá byť vyšší počet závislých, u slovenskej zas vyšší výskyt abuzérov.

Naša štúdia EPIAF je jediná populačná štúdia v oblasti strednej Európy, kde existujú zrovnateľné kultúrno-spoločenské podmienky pre konzum alkoholu. Preto nemôžeme naše výsledky porovnať s podobnými. V Česku (6) sa použil dotazník CIDI, ktorý významne podhodnocuje problémy spojené s alkoholom. Aj zbie­ranie údajov malo iný charakter.

Záver

Prevalencia alkoholovej závislosti je do značnej miery podmienená mnohými faktormi. Nie bez vplyvu sú použité diagnostické kritériá (DSM vz. MKCH), ale získané výsledky závisia aj od toho, aký typ klasifikácie podľa DSM sa použije (DSM III, DSM III-R alebo DSM IV). Samozrejme veľký vplyv má aj typ použitého inštrumentu na zisťovanie a iné okolnosti vplývajúce na štruktúru zisťovania. Americké prieskumy poskytujú veľký rozptyl zistenej prevalencie. Celoživotná prevalencia sa pohybuje medzi 5,4 až 14,1 %, ročná od 1,3 do 9,0 %. Veľký rozptyl získaných údajov je aj v európskych štúdiách. Celoživotná prevalencia sa pohybuje od 1,1 do 5,5 %, ročná od 0,7 do 7,4 %. Čo majú európske a americké štúdie spoločné, je zistenie o vyššej prevalencii alkoholovej závislosti u mužov než u žien. Približný pomer muži : ženy je 3:1 až 6:1.

Existujú štúdie, ktoré pri zisťovaní prevalencie alkoholovej závislosti použili dotazník CAGE, štúdie poukazujú na dostatočnú citlivosť tejto metódy. Aj v našej štúdii EPIAF sme použili tento dotazník. Metóda CAGE umožňuje zisťovanie celkovej prevalencie 4 typov konzu­mu alkoholu – abstinencia, sociálny konzum, abúzus a závislosť od alkoholu. V našom súbore bolo 14,3 % abstinentov, 67,4 % sociálnych konzumentov, 7,4 % abuzérov a 11,0 % závislých od alkoholu. Spolu takmer pätina slovenskej populácie (18,4 %) má problémový typ konzumu alkoholu (abuzéri + závislí).

Epidemiology of alcoholism in the world and in Slovakia

Vladimír NOVOTNÝ, Anton HERETIK, Sr 2, Anton HERETIK, Jr. 2, Ján PEČEŇÁK, Alojz RITOMSKÝ 3
(Zo Psychiatrickej kliniky LFUK a FNsP, Bratislava, prednosta prof. MUDr. V. Novotný, CSc, 2 Katedry psychológie FFUK, Bratislava, vedúci doc. PhDr. I. Brezina, CSc., 3 Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK, Bratislava, dekan prof. PhDr. T. Kollárik, DrSc)

 

 

 

 

 

Posledná úprava Sobota, 26 Jún 2010 20:31  

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok

Partneri

Reklamný prúžok