Lekársky obzor

najstarší lekársky odborný časopis na Slovensku - V každom čísle získajte 2 kredity

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Lekársky obzor 2010 Lekársky obzor 4/2010 Zdravotné problémy rómskeho etnika

Zdravotné problémy rómskeho etnika

E-mail Tlačiť PDF

SÚHRN

Rómovia je súhrnné meno pre viacero etnických skupín, ktoré majú spoločný pôvod, jazyk, spôsob života, kultúrne rysy a charakteristiky. Odhaduje sa, že vo svete žije asi 10 – 12 miliónov, v Európe asi 5 miliónov, u nás podľa reálnych odhadov približne 400 000 Rómov. Z demo­grafického hľadiska ich charakterizuje vyššia pôrodnosť a vyššia úmrtnosť. Reprodukčné správanie je odlišné od majority populácie a závisí od spomenutej spoločenskej integrácie etnika. Zdravotný stav je podľa dostupných zdrojov horší ako majority, pričom je ovplyvnený závaž­nými nepriaznivými sociálnymi problémami. Životný štýl je charakterizovaný zlými stravovacími návykmi, konzumá­ciou alkoholu, častým fajčením už vo veľmi mladom veku, vyššou hmotnosťou a nižšou fyzickou aktivitou. Slovenskí Rómovia sú populácia s najvyšším koeficientom inbrídingu v Európe, čo zvyšuje pravdepodobnosť recesívne dedičných chorôb. Rómovia sú rizikovou skupinou z hľadiska výskytu tuberkulózy. Všeobecne je u rómskych detí vyššia prevalencia infekčných chorôb, poranení, otráv a popálenín, súvisiacich s faktormi vonkajšieho prostredia. Jedným z tabuizovaných problémov je sexuálne správanie. Predpokladá sa, že v niektorých komunitách sa užívajú drogy na báze organických rozpúšťadiel (fetovanie toluénu), hlavne v sociálne najslabšej vrstve. Zdravotný stav rómskej populácie je nepriaznivý, jeho zlepšenie musí byť spojené s riešením základných sociálnych problémov populácie.

Kľúčové slová: Rómovia – zdravotný stav – tuberkulóza – životný štýl.

ABSTRACT

The Romani people is a collective name for numerous ethnic groups having a common origin, language, way of life, cultural features and characteristics. Their population worldwide is estimated to be 10 to 12 million, in Europe approximately 5 million. In Slovak republic, their population is realistically estimated at 400 thousand. From the demographic point of view they are characterized by a higher natality as well as mortality. Their reproductive behaviour differs from that of the population majority and depends on the social integration of the ethnic. According to the available sources, their health condition is worse than that of the majority, being affected by severely adverse social problems. Their style of life is characterized by bad alimentation habits, consumption of alcohol, frequent smoking even at a young age, higher mass and lower physical activity. The Slovakian Romani is a population with the highest coefficient of inbreeding in Europe, which increases the probability of recessive hereditary diseases. The Romani are a risk group from the point of view of the occurrence of tuberculosis. Generally, in Romani children there is a higher prevalence of contagious diseases, injuries, intoxications and burns, which is related to the factors of the general environment. One of the tabooed issues is their sexual behaviour. It is believed that in some communities drugs are used, based on organic solvents (jabbing of toluene), in particular in the socially weakest rank. The health condition of the Romani population is unfavourable, its improvement must be connected with resolving the basic social problems of this population.

Keyword: Romani, health condition, tuberculosis, lifestyle.

Definícia a terminológia

Rómovia (slovo Róm v rómčine = muž, manžel) je súhrnné meno pre viacero etnických skupín, ktoré majú spoločný pôvod, jazyk, spôsob života, kultúrne rysy a charakteristiky. Termín Rómovia sa používa od r. 1983 na základe dohovoru na kongrese Medzinárodnej

róm­skej únie v Göttingene. Každoročne (od r. 1990) si 8. apríla pripomíname Medzinárodný deň Rómov na počesť prvého celosvetového stretnutia Rómov (8. – 12. apríl 1970 v Anglicku).

Počet Rómov

Rómovia majú pôvod v Indii, odkiaľ sa približne v 9. – 10. storočí v rôznych vlnách dostávali do celého sveta. Na územie strednej Európy prišli až v 13. storočí, prvá písomná zmienka o ich existencii u nás je zo Spišskej Novej Vsi z prvej polovice 14. storočia. Rómovia žijú vo viacerých krajinách na celom svete, takže ich presný počet nie je známy. Odhaduje sa, že vo svete žije asi 10 – 12 miliónov, v Európe približne 5 miliónov, u nás žije podľa reálnych odhadov približne 400 000 Rómov (približne 7 % z celkového počtu obyvateľov), čím sa radíme v Európe medzi krajiny s najvyšším podielom rómskej populácie. Na Slovensku tvoria Rómovia tretiu najpočetnejšiu etnickú skupinu (po slovenskom a maďar­skom obyvateľstve), od r. 1991 druhú najväčšiu národ­nostnú menšinu (28). Rómovia žijú rozptýlene po celom území Slovenska, najvyššia koncentrácia je na juhu stredného a na východnom Slovensku.

Delenie Rómov

Existuje viacero delení rómskej populácie. Pri hodnotení zdravotného stavu musíme vždy brať do úvahy stupeň integrácie Rómov. Podľa spoločenskej integrácie a reprodukčných charakteristík delíme u nás Rómov do troch skupín:

  • integrovaní Rómovia, asi 20 %, prebrali zvyky majo­rity, ich reprodukčné charakteristiky sa výraznejšie nelíšia od nerómskeho obyvateľstva žijúceho v prí­slušnom regióne;
  • neintegrovaní Rómovia, asi 30 %, žijú v osadách oddelene od nerómskej populácie, vplyv okolia na nich je veľmi obmedzený, ich reprodukčné správa­nie sa často riadi vlastnými pravidlami založenými na tradíciách a zvyklostiach, ktoré sa v mnohom líšia od noriem majority;
  • čiastočne integrovaní Rómovia, asi 50 %, žije v men­šej izolácii, vzájomné pôsobenie medzi rómskou a nerómskou populáciou je intenzívnejšie (28).

Odlišnosti Rómov

Rómske etnikum je špecifické a odlišné od majority populácie svojou sociálno-kultúrnou úrovňou, históriou, antropologickými znakmi, životným štýlom, jazykom, vzdelaním, vlastnými normami a zákonmi, súdržnosťou, vnútornou hierarchiou (29). Zároveň je rómska populácia aj vnútorne heterogénna a vyžaduje si diferencovaný prístup.

Všeobecná charakteristika rómskej osobnosti

Rómovia majú svoje somatické, sociálno-kultúrne i psychologické charakteristiky. Medzi somatické špeci­fiká patrí zdravotný stav, antropologické znaky (farba pleti, vlasov, očí, výška, hlava podlhovastejšia, častejší výskyt krvnej skupiny B; nízka frekvencia génu haptoglo­bínu Hp1 a i.). Do sociálno-kultúrnych odlišností patria ich tradície, viera, hodnoty, spoločenské zväzky a kon­takty, súdržnosť, vnútorná hierarchia a delenie, vlastné normy a zákony, symboly, jazyk, vzdelanie. Dôležité pre prax je poznanie ich psychologických osobitostí.

Psychologické osobitosti Rómov

Rómovia sa vyznačujú niektorými psychologickými osobitosťami, ktorými sa odlišujú od majoritnej populácie a ktoré vplývajú na ich zdravotné a sociálne problémy. Rómovia

•    sú emotívnejší a emócie ovplyvňujú ich myslenie, uvažovanie, hodnotenie situácií i konanie; majú živší temperament;
•    vedia dobre riešiť bežné praktické situácie,
orientujú sa na súčasnosť súvisiacu s vlastnými či rodinnými potrebami;
•    vzdialené hodnoty pre nich nemajú význam, „žijú pre danú chvíľu“, neplánujú;
•    majú málo rozvinuté sebaovládanie a vôľu, nízku motiváciu k výkonu (nízku trpezlivosť, svedomitosť);
•    majú odlišné sociálne správanie (sú otvorení, ľahko nadväzujú kontakty k ľuďom, ktorým dôverujú);
•    nekladú dôraz na individuálny úspech a úsilie (spoliehajú sa na pomoc od druhých), nepodporuje sa súťaživosť a osobné ambície;
•    majú odlišné osobnostné črty (nezdržanlivosť, výbušnosť, neschopnosť dodržiavať obmedzenia, precitlivenosť, sklon k demonštratívnosti), niektorí autori to nazývajú „rómska etnopatiá“;
•    pre životný štýl je typický sklon k nepravidelnosti a živelnosti;
•    kladú dôraz na skupinu (= kolektivizmus);
•    majú tendenciu k združovaniu, pričom všetko sa používa spoločne a chýba osobné vlastníctvo (vecí, miesta v byte);
•    sú známi svojou vzájomnou súdržnosťou a soli­daritou (29).

Vyhranené varianty rómskej osobnosti sa môžu javiť z pohľadu majority ako abnormálne, ale nejde o odchýlky ani o patológiu!

Hodnotový systém Rómov

V rómskej hierarchii hodnôt a v tradíciách má najvyššiu hodnotu život. Všetko čo vedie k zachovaniu, rozmnoženiu i pokračovaniu života, má vysokú hodnotu, všetko, čo ohrozuje život, sa vníma negatívne (10).

Okrem preferencie hodnoty života hrá v rómskej hierarchii významnú úlohu rodina a patriarchálne usporiadanie rodiny (29). V rodine si všetci pomáhajú a vzájomne sa podporujú. Najväčším trestom pre Róma je vyhnanie z rodiny, keďže tým stráca svoje sociálne i ľudské istoty. Bohatstvom rodiny sú deti.

Jedným z najpozitívnejších rysov rómskej kultúry je ich úcta k rodičom a k seniorom. Vyšší vek znamená pre nich zároveň vyššie postavenie v rodinnej hierarchii a v rómskej spoločnosti vôbec. Úcta k starobe a láska k rodičom (hlavne k matke) sú také podstatné, že sa hovorí, keby Rómovi horel dom, najskôr by zachraňoval svojich rodičov a až potom deti a ostatných. Starí ľudia požívali v tradičnej komunite a rodine veľkú úctu, z hľadiska autority možno hovoriť aj o „senioráte“ (10). Táto úcta vedie k tomu, že starostlivosť o seniorov vo svojom etniku si zväčša zabezpečujú sami a len málo využívajú starostlivosť v inštitúciách. Prvý autor tohto prehľadu sa počas vyše dvadsaťročného pôsobenia v do­move dôchodcov stretol len s dvoma obyvateľkami rómskeho pôvodu.

Komunikácia s rómskym pacientom

Spomínané psychologické osobitosti (slabšia vôľa, netrpezlivosť, nesamostatnosť bez rodiny, temperament) sa môžu prejaviť v spolupráci a vzájomnej komunikácii pri ochorení Róma. Ošetrovanie rómskeho pacienta býva pre zdravotníkov náročnejšie. Dôležitá je aj komunikácia s rodinou pacienta, zistenie hierarchie rómskej rodiny i osoby, ktorá bude za rodinu konať (10). Rómovia majú značný strach z bolesti i zo smrti, sú emotívni, často a nahlas nariekajú. Väčšinu lekárskych rozhodnutí konzultujú so svojou rodinou. Ku každému rómskemu pacientovi treba pristupovať individuálne, snažiť sa vysvetliť príčinu i vývoj choroby. Pri komunikácii treba vysvetľovať nutnosť zmeny životného štýlu, pričom medzi najdôležitejšie patrí získanie dôvery. Pre správnu komunikáciu zdravotníkov s Rómami preto platia tieto odporúčania:

•    snažiť sa získať dôveru rómskeho pacienta i jeho rodiny;
•    vnímať a sledovať nonverbálnu komunikáciu Ró­mov;
•    rešpektovať emócie Rómov, nebrať osobne ich emočné ataky;
•    byť trpezliví, neočakávať okamžité výsledky;
•    kritizovať v súkromí, nie pred veľkým kolektívom;
•    ku každému treba pristupovať individuálne;
•    pri dôležitých rozhodnutiach konzultovať uznáva­ného predstaviteľa rodiny (24).

Demografické charakteristiky rómskeho etnika

Z demografického hľadiska Rómov charakterizuje vyššia pôrodnosť a vyššia úmrtnosť, ktorá závisí od integrácie etnika do spoločnosti (27). Vekové zloženie rómskeho obyvateľstva je výrazne odlišné. Rómska po­pulácia má progresívny typ vekovej štruktúry s vysokým podielom detí a s nízkym podielom starých ľudí. Tieto diferencie sú príčinou nízkeho indexu starnutia (5,6 u Rómov, 71,2 u majority) (27).

Rómovia žijú kratšie. Odhady demografov hovoria o rozdiele v strednej dĺžke života (nádeji na dožitie) oproti nerómskej populácii zhruba 2,5 roka v neprospech Rómov pre obe pohlavia, u neintegrovaných Rómov dosahuje tento rozdiel 3 roky (28). Niektorí autori uvádzajú, že nádej na dožitie pri narodení je u mužov o 7,5 rokov a u žien o 6,5 rokov kratšia ako u nerómskeho obyvateľstva (8). Vysoká úmrtnosť Rómov je zapríčinená predovšetkým vyššou mortalitou v dojčenskom veku.

V deväťročnom období sledovali úmrtnosť Rómov analýzou listov o prehliadke mŕtveho naši autori. Podľa ich záverov bol priemerný vek pri úmrtí Rómov oveľa nižší ako u majoritnej skupiny, v niektorých prípadoch až o dvadsať rokov v neprospech rómskych mužov. V jed­nom zo sledovaných okresov sa „staršieho veku“ (60 a viac rokov) dožilo len 49 % Rómov oproti 78 % v majoritnej poopulácii (15).

Reprodukčné správanie je odlišné od majority populácie a závisí od spomenutej spoločenskej integrácie Rómov. Plodnosť rómskeho obyvateľstva je asi 2,5-ná­sobne vyššia ako nerómskej populácie. V rómskej populácii pripadajú na jednu ženu v reprodukčnom veku zhruba 3 deti, v rómskych osadách až 4,6 detí (v SR pripadá na jednu ženu v reprodukčnom veku asi 1,2 detí). Priemerný vek pri prvom pôrode je nižší u rómskych matiek (21,1 rokov, v osadách 19,6 rokov) ako v neróm­skej populácii (24,6 rokov); podiel detí narodených mimo manželstva je dlhodobo vyšší (37,4 %) oproti nerómskej populácii (okolo 20 %) (28).

Zdravotný stav Rómov

Zdravotný stav Rómov je podľa dostupných zdrojov horší ako majoritnej populácie, je ovplyvnený závažnými nepriaznivými sociálnymi problémami populácie (predo­všetkým chudobou a nízkym príjmom, nezamestnanos­ťou, nízkym vzdelaním, nevyhovujúcim bývaním). Podľa Správy o zdravotnom stave obyvateľov SR 2006 je zdravot­ný stav rómskej minority veľmi zlý. Rómovia predstavujú vysokorizikovú skupinu nášho obyvateľstva, ktorú ohro­zuje obezita, diabetes, poruchy kardiovaskulárneho systému a niektoré druhy nádorov, napr. karcinóm pľúc. V tejto oblasti budú potrebné špecifické opatrenia presahujúce oblasť zdravotníctva (23).

Za hlavné faktory ovplyvňujúce nepriaznivý zdravotný stav Rómov v osadách sa považuje v súčasnosti najmä:

•    nižšia vzdelanosť, ktorá spôsobuje nedostatočnú úroveň zdravotného uvedomenia;
•    nízka úroveň osobnej i komunálnej hygieny;
•    nízky štandard bývania;
•    znečistené a zdevastované životné prostredie;
•    nezdravé stravovacie návyky a výživa;
•    zvyšujúca sa miera užívania alkoholu a fajčenia aj počas gravidity;
•    rozrastajúca sa závislosť od drog a s tým spojené zvýšené riziko infekcií (19).

Životný štýl Rómov

Životný štýl rómskej populácie môžeme označiť ako nezdravý. Charakterizujú ho

•    zlé stravovacie návyky,
•    konzumácia alkoholu,
•    časté fajčenie už vo veľmi mladom veku,
•    vyššia hmotnosť a
•    nižšia fyzická aktivita (19).

V štúdii zameranej na životný štýl a nutričný režim Slovákov, Maďarov a Rómov bola u rómskeho etnika zistená vysoká spotreba tučného mäsa, živočíšnych a rast­linných tukov (pre ich cenovú dostupnosť), konzumácia sladkostí a nízka spotreba ovocia a zeleniny (12). Rómo­via obľubujú sladké nápoje s vysokým obsahom jednoduchých sacharidov, ktoré sa podieľajú na vzniku obezity. Obezita sa u rómskeho etnika vyskytuje v 34,2 % a prevalencia diabetu sa blíži ku 15 – 20 % v dospelej populácii (7). Časté sú závislosti, vysoká je spotreba alkoholických nápojov (piva i tvrdého alkoholu) i podiel fajčiarov už v pomerne nízkom veku. Ginter uvádza, že podľa informácií pracovníkov úradov verejného zdravotníctva v mnohých východoslovenských rómskych osadách je výskyt fajčiarov u mužov i žien až 100% (7). Iné práce našich autorov potvrdili v rómskej populácii hyperinzulinémiu, hypertriacylglycerolémiu, zníženie HDL cholesterolu, artériovú hypertenziu, nízke sérové kon­centrácie vitamínu C a betakaroténu (14, 26).

Geneticky podmienené choroby

Jednou z príčin vyššieho výskytu geneticky podmienených chorôb je fakt, že slovenskí Rómovia sú populácia s najvyšším koeficientom inbrídingu v Európe, čo zvyšuje pravdepodobnosť recesívne dedičných cho­rôb. Autori spomedzi 444 jedincov z 101 rodín z olaš­ských Rómov v okrese Nitra zistili koeficient inbrídingu 0,017 a 0,084, čo je najvyššia hodnota v európskej populácii, obdobne ako v Indii. Ostatná populácia má tento koeficient v hodnote 0,00008. Počet konsangvin­ných manželstiev dosiahol až 30,7 % (najčastejšie manželstvá medzi bratrancom a sesternicou) (5). V týchto manželstvách je nadpriemerne zvýšené riziko, že potom­kovia budú homozygotní pre niektorý znevýhodňujúci recesívny gén, pri čom riziko je priamo úmerné stupňu príbuznosti rodičov.

Potvrdil sa vyšší výskyt primárneho kongenitálneho glaukómu v rómskej populácii (incidencia 1 : 1250, pre­valencia 1:2120) oproti nerómskej populácii (incidencia 1 : 22 000, prevalencia 1 : 51 000) (6). Pediatri upozor­ňujú na vyšší výskyt poruchy MCAD (acetyl-CoA dehydrogenázy mastných kyselín so stredným reťazcom) u Rómov. Tento deficit patrí medzi najčastejšie a najzákernejšie dedičné metabolické poruchy, vyznačuje sa vysokou mortalitou a morbiditou, klinicky sa prejaví život ohrozujúcim stavom alebo náhlou neočakávanou smrťou (3).

Infekčné choroby

Rómovia sú rizikovou skupinou z hľadiska výskytu tuberkulózy (tbc). V r. 2008 v Národnom registri tbc zaznamenali 652 prípadov, čo je incidencia 12,07 na 100 000 obyvateľov. Na tomto počte sa Rómovia podie­ľali v 115 prípadoch (17,6 %), čo v porovnaní s rokom 2007 (96 prípadov t.j. 13,56 % u Rómov) znamená zvýšenie skoro o tridsať percent. Alarmujúcejší je podiel Rómov na celkovom počte novozistených prípadov u detí do 14 rokov, ktorý v ostatných rokoch predstavuje až približne 70 % (25). Špecifické pre proces šírenia nákazy a vývoj epidemiologickej situácie u Rómov sú veľké rozdiely v regionálnom výskyte, zlé sociálno-ekonomické podmienky, vysoká miera nezamestnanosti, viacgenerač­né súžitie v osadách bez základného hygienického štan­dardu, nemožnosť komplexného vyšetrenia kontaktov (migrácia, zatajovanie členov domácnosti). U etnika pozorujeme aj časté recidívy choroby, kratšia je ústavná liečba (pre nespoluprácu či svojvoľné ukončenie hospitalizácie), nedodržiavanie režimu a nepochopenie následnej liečby v ambulantných podmienkach (22, 25).

Nepriaznivé sociálne podmienky ovplyvňujú aj zvýšený výskyt iných prenosných chorôb. V práci Nesvadbovej a spoluprac. sa všetkých 18 sledovaných infekčných nákaz vyskytlo častejšie u Rómov v porovnaní s nerómskou populáciou. Salmonelóza bola 3,8-krát častejšia, svrab 33 x častejší, pedikulóza bola 250-krát častejšia, hepatitída A 58 x, hepatitída B 16,6-krát, hepatitída C 15 x, syfilis bol 2,8-krát častejší (18).

Vírusová hepatitída typu A (ďalej VHA) je závaž­ným problémom verejného zdravotníctva. Jej epidemický výskyt prestavuje pre mnohé krajiny veľký sociálny, ekonomický i zdravotnícky problém. Chorobnosť na VHA v Slovenskej republike má trvale klesajúci trend, pričom Rómovia však vysoko prekračujú chorobnosť ostatnej populácie Slovenska, tvoria 50 – 60 % z celoročného celkového počtu chorých na ňu. Prevažuje výskyt v lokalitách s nízkym hygienickým štandardom, najmä v rómskych osadách a oblastiach s vysokou koncentrá­ciou rómskeho etnika. Najvyššia vekovošpecifická cho­robnosť sa pozoruje vo vekovej skupine 5- až 9-ročných detí (1, 21).

Choroby detí

Všeobecne je u rómskych detí vyššia prevalencia infekčných chorôb, poranení, otráv a popálenín, súvisiacich s faktormi vonkajšieho prostredia.

Rizikovými faktormi vzniku syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (Sudden Infant Death Syndrom = SIDS) sú: socioekonomický stav rodiny, hygienický štandard bývania, fajčenie matiek, vzdelanie a s tým súvisiaca starostlivosť o deti. Na Slovensku v rokoch 1992 – 1994 bola urobená epidemiologická štúdia rizikových faktorov. Podľa nej rómske deti tvorili v skupine so SIDS až 24,2 % zo všetkých prípadov SIDS, 73,9 % rómskych matiek fajčilo, 83,3 % rómskej populácie bývalo v zlých hygienických podmienkach (11).

Antropometrické parametre odrážajú genetické faktory a sociálno-ekonomické vplyvy. V štúdii u 420 rómskych detí zo sídliska Luník IX v Košiciach vo veku od 6 – 11 rokov sa zistilo, že rómske deti majú nižšiu hmot­nosť, výšku a obvody bokov ako celoštátny priemer, teda sú v porovnaní s nerómskymi ľahšie a menšie. K hlavným príčinám patria zlé stravovacie návyky a zlá ekonomická situácia (20).

Z pediatrickej praxe pochádzajú pozorovania, že rómske dievčatá začínajú sexuálny život skôr, rodia častejšie a aj vo vyššom veku. Možnosť prerušenia tehotnosti využívajú minimálne, so žiadosťou na anti­koncepciu sa na lekárov neobracali. Pri poskytovaní lie­čebno-preventívnej starostlivosti je ošetrených a vyšetre­ných niekoľkonásobne viac detí, ako zodpovedá ich percentuálnemu zastúpeniu v populácii. V chorobnosti sú významné rozdiely podľa sociálno-ekonomickej a psy­chohygienickej úrovne osád a v nich jednotlivých rodičov. Podiel rómskych detí na celkovom počte hospitalizova­ných je okolo 60 %, u dojčiat až 80 % (16).

Rómske matky

Pri sledovaní dojčenia detí na Slovensku autori konštatujú, že rómske matky dojčia dlho a vo vysokom percente (v 6. mesiaci ešte stále pridája okolo 45 %, po 6. mesiaci 32 % žien). Pozorovali zároveň aj odlišnosti v rámci rómskeho etnika. Dojčenie je ešte stále tradičnou výživou v značne zaostalých enklávach na severe (okres Spišská Nová Ves) oproti Rómom z juhu Slovenska (tí už uprednostňujú „modernú“ umelú výživu) (4).

V súbore 854 rómskych rodičiek, ktoré rodili v rokoch 2000 – 2003 na klinike v Košiciach, bolo vysoké zastúpenie mladistvých rodičiek (7 % pod 18 rokov), prevažne slobodných (65 %), bez vzdelania a 96 % nezamestnaných. V tejto skupine sa častejšie vyskytla hypotrofia plodu a predčasný pôrod (53 %), 41,8 % rodičiek utieklo z kliniky. Alarmujúce je 82 % gravídnych žien, ktorí nenavštevovali vôbec alebo len sporadicky prenatálnu poradňu (9).

Českí autori porovnávali v desaťročnom období zdravotný stav novorodencov a charakteristiky matiek, ktorým sa narodilo jedno dieťa u 1388 Rómiek a u 8938 nerómskych matiek. Ich výsledky potvrdili, že u rómskych detí bola nižšia pôrodná hmotnosť, kratší gestačný vek, častejší výskyt predčasného pôrodu i frekventovenejšia intrauterinná retardácia plodu. Z charakteristík rómskych matiek vyplýva, že boli oproti nerómskym matkám mladšie, slobodné, mali len základné alebo chýbajúce vzdelanie, nižšiu výšku i hmotnosť, častejšie fajčili pred graviditou i v prvom trimestri (2).

Rizikové sexuálne správanie a drogy

Jedným z tabuizovaných problémov je sexuálne správanie. V súbore 286 bulharských Rómov – mužov sa autori zaoberali rizikovým sexuálnym správaním, sexuálne prenosnými chorobami a možnosťami ich prevencie. V úvode štúdie zistili, že Rómovia (priemerný vek 19,7 rokov) mali v živote priemerne 27,5 sexuálnych partnerov, 59 % malo v živote aj homosexuálny vzťah; 59 % vzťah s viacerými partnermi v posledných 3 mesiacoch, 67 % sex s príležitostnými partnermi. Po vyšetrení a preliečení sexuálne prenosných chorôb ich rozdelili do skupín (3 – 9 mužov), vybraní mienkotvorní „lídri“ absolvovali školenie a mali aktívne preventívne pôsobiť na ostatných členov skupiny. Po roku štúdie sa znížil počet nechráneného pohlavného styku s príležitostnými partnermi (zo 60 na 29 %), znížil sa nechránený styk s viac ako jedným partnerom, zvýšilo sa používanie kondómov, zvýšili sa znalosti o riziku AIDS, znížil sa výskyt sexuálne prenos­ných chorôb, získal sa pozitívny prístup ku kondómom (13).

O užívaní drog v rómskych komunitách existuje len málo informácií. Predpokladá sa, že v niektorých komu­nitách sa užívajú drogy na báze organických rozpúšťadiel (fetovanie toluénu), hlavne u sociálne najslabšej vrstvy, ktorá je hodnotená aj medzi vlastnými Rómami veľmi negatívne. Vo výraznej miere sú prítomné alkohol a cigarety, ale ich užívanie kolíše v závislosti od komunity. Takmer vo všetkých rómskych komunitách sa zazname­nalo nadmerné užívanie liekov (hlavne Ibuprofenu, Paracetamolu a Diazepamu) (17).

Záver

Zdravotný stav rómskej populácie je nepriaznivý. Jeho zlepšenie musí byť spojené s riešením základných sociálnych problémov, čo si vyžiada zapojenie všetkých sfér spoločnosti a aktívny prístup samotných Rómov a ich organizácií. Bude pri tom nutné rešpektovať osobitosť rómskej menšiny, jej odlišný historický pôvod, mentalitu i kultúru. Výsledky sa dajú očakávať až v budúcich generáciách.

Romani health problems

Ivan BARTOŠOVIČ 1, 2, Ladislav HEGYI 1   
(Z 1Fakulty verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity Bratislava (dekan doc. MUDr. R. Kováč CSc., mim. prof.), 2Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave (rektor prof. MUDr. V. Krčméry DrSc.)

 

 

 

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok

Partneri

Reklamný prúžok