Lekársky obzor

najstarší lekársky odborný časopis na Slovensku - V každom čísle získajte 2 kredity

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Lekársky obzor 2010 Lekársky obzor 7-8/2010 Medicína založená na dôkazoch a odbor fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie

Medicína založená na dôkazoch a odbor fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie

E-mail Tlačiť PDF

Kúpele vznikli na mieste prírodných liečivých zdro­jov, ktoré inštinktívne využívali nielen ľudia, ale i zvieratá. V kúpeľoch Baden Baden sa zachoval bazén, ktorý rímski vojaci vybudovali pre kone. Za svoj vznik vďačia kúpele všeobecne uznávanému priaznivému ovplyvne­niu bolesti, čo vyjadroval i nápis pri vstupe Dolores avolant in thermis. I keď lekárska veda zaznamenala veľké pokroky, v oblasti využívania tepla v liečbe sa ešte stále vychádza z empirických poznatkov. Týka sa to najmä stupňa, formy a času aplikácie tepelného pod­netu, jeho termofyzikálnych vlastností, súčasných mož­ností straty tepla a zmeny podnetu vo vzťahu k intenzite, času, frekvencie častosti a druhu posledného podnetu. Ak k tomu pridáme ešte telesnú konštitúciu pacienta, vek, typ vyššej nervovej činnosti a štádium choroby, je veľkým problémom udať správny predpis procedúry, najmä čo sa týka času, trvania, intenzity a frekvencie tepelných procedúr. V praxi ani nie je možné zohľadniť uvedené faktory.

Najznámejšou systémovou hypertermiou je hyper­termálny kúpeľ. Názory na jeho využívanie sa vyvíjali a doteraz nie sú jednotné. V stredoveku sa verilo, že čím dlhší je pobyt v termálnej vode, tým lepší je liečeb­ný efekt. Priamo v prameňoch boli inštalované drevené prične, na ktorých sa jedlo aj spalo, jeden kúpeľ trval niekoľko dní a nocí. Macerácia kože, nazývaná „corosio cutis“, s mokvaním a sekundárnou infekciou predsta­vovala určitý druh derivačnej či popudovej liečby, ktorá bola pre mnohých prínosom.

V európskych štátoch s tradičným kúpeľníctvom v súčasnosti celkový kúpeľ neprekračuje teplotu 40 °C, zväčša je jeho teplota nižšia a aplikuje sa jedenkrát denne 20 – 30 minút. Podstatne vyššia termálna dóza sa aplikuje v Japonsku. V kúpeľoch Kusatsu sa napr. pod dohľadom kúpeľníka aplikuje celotelový trojminúto­vý kúpeľ s teplotou 43 – 47 °C tri až štyrikrát denne, v kúpeľoch Tohoku väčšina pacientov absolvuje hyper­termálny kúpeľ viac ako šesťkrát denne. Hypertermálny kúpeľ s nižšou teplotou a dlhším trvaním používajú len v kúpeľoch zameraných na liečbu artériovej hypertenzie a stavov po cievnej mozgovej príhode. Na pochopenie uvedeného dávkovania treba povedať, že Japonci sú na horúce kúpele adaptovaní. Tradičné kúpele ofuro s te­plotou 40 – 42 °C, ktoré každý člen rodiny absolvuje dvakrát po sebe denne alebo každý druhý deň, sú súčasťou každej domácnosti.

Aj keď otázka mechanizmu účinku prírodných liečivých zdrojov nie je ešte celkom objasnená, o účin­nosti tejto liečby nie sú pochybnosti (3).

Klasická balneoterapia, ktorá v minulosti využívala len hypertermálny kúpeľ a peloidy, nemohla mať také výsledky ako dnešná komplexná kúpeľná liečba. Základom súčasnej balneoterapie chorôb pohybového ústrojenstva je kinezioterapia potencovaná účinkom prí­rodných liečivých zdrojov a celým komplexom fyzikálnej liečby. Ani zavedením moderných rehabilitačných postu­pov do kúpeľnej liečby sa význam prírodných liečivých zdrojov nezmenšil. Tak ako konvenčná balneológia minulých čias, aj moderná balneológia sa zväčša opiera o empiricky získané poznatky. Určenie správneho podnetu vychádza z empírie a z fyziologických úvah – čo chceme a čo môžeme daným prostriedkom dosiah­nuť. Naše úvahy korešpondujú s názorom Hippokrata, ktorý sa na zdravie pozeral ako na rovnováhu, veril v prirodzenú uzdravovaciu schopnosť živého organizmu a v liečivé sily prírody. Vis medicatrix naturae, o ktorej bol Hippokrates presvedčený, patrí podľa niektorých autorov k najväčším objavom medicíny. S týmito princípmi sa prekrývajú zásady fyzikálnej medicíny až do dneška. Je to predstava narušenej psychickej a fyzic­kej rovnováhy ako príčiny choroby a z nej vyplývajúci význam nešpecifických terapeutických zásahov, ktoré sa usilujú o obnovenie tejto rovnováhy ako predpoklad vyliečenia.

Výskum v balneológii má viaceré úskalia. Mnohé jednotlivé efekty kúpeľnej liečby sa podarilo objektivizovať, účinok kúpeľnej liečby ako celku sa však doteraz nepodarilo uspokojivo vysvetliť. Merať podnety fyziatrických procedúr na úrovni živých tkanív, orgánov a organizmu je veľmi zložité, pretože ich pôsobenie prebieha súčasne s pôsobením známych i neznámych tokov energií a ich premien (1). Kúpeľná liečba je multifaktorová a terapeutické účinky všetkých faktorov sa kombinujú. Vytvorenie kontrolnej skupiny v kúpeľoch je veľmi náročné. Je ťažké si predstaviť získanie súhlasu randomizovanej skupiny pacientov, aby miesto hyper­termálneho kúpeľa po dobu troch týždňov sa uspokojili s izotermálnym kúpeľom. Bolo by to v rozpore aj s požiadavkami zdravotných poisťovní, ktoré sledujú reprodukciu zdravotného stavu. Komplex málo diferen­covaných podnetov potom vytvára podobnú aferen­táciu.

Kúpeľná liečba je zameraná na poruchu funkcie. Moderná technológia umožňuje stále lepšie poznať patomorfologické zmeny, pri zmenách funkcie však často zlyháva alebo býva neúmerne ťažkopádna. Na rozdiel od štruktúrnych zmien je využívanie štatistických metód pri funkčných poruchách veľmi zložité (2). Mnohé štúdie, ktoré pomohli objektivizovať účinok fyziatrických a balneologických procedúr, sa podarilo uskutočniť v ostatných dvoch – troch desaťročiach vďaka modernej technike, ktorú generácia lekárov pred tým ešte nemala. Dá sa konštatovať, že realizačné výstupy uvedených štúdií korešpondujú so stáročiami overenou empíriou a vo viacerých prípadoch vyvrátili omyly uvádzané v súčasnej odbornej literatúre (napr. vplyv celkovej hypertermie na pacientov s ischemickou chorobou srdca, účinok sírovodíka na choroby pohy­bového ústrojenstva atď.). Poznatky získané výskumom predstavujú v odbore FBLR len povrch ľadovca, pravdepodobne ešte neexistujú dostatočne senzitívne metódy na dokázanie účinku jednotlivých podnetov a ich synergického efektu.

Výskum z veľkej časti závisí od finančného zabez­pečenia. Nedá sa predpokladať, že by farmaceutické firmy mali záujem financovať štúdie, ktorých realizačný výstup pravdepodobne nebude korešpondovať s ich komerčnými záujmami. Preto je nepravdepodobné, že by sa v najbližších rokoch uskutočnili rozsiahle štúdie týkajúce sa odboru FBLR, plne zodpovedajúce požiadavkám medicíny založenej na dôkazoch (EBM). Skúsenosť overená praxou však nie je dostatočným dôkazom pre vedca, ktorý uznáva len EBM a podľa možností randomizovanú, kontrolovanú štúdiu vykona­nú na dostatočne veľkom súbore probandov a publi­kovanú v renomovanom časopise. Ak na základe empírie máme bezpečný a účinný prostriedok, tak zastaviť sa a čakať na vedecky podložené dôkazy by bolo v rozpore so zdravým sedliackym rozumom. V rámci finančných a časových možností je však potrebné vyhodnocovať účinky prostriedkov odboru a získavať ďalšie podklady na racionálnu aplikáciu procedúr.

Literatúra

1.    GÚTH, A.: Rehabilitácia a bolesť. Rehabilitácia, 34, 2001, č. 5, s. 267-271.
2.    LEWIT, K.: Manipulační léčba. 5. vyd. Praha: Sdělovací technika, s. r. o., 2004, 411 s.
3.    MIHALOVICS, Z.: Kúpeľná liečba. Nadväznosť hypertermných procedúr s pohybovou liečbou. Rehabilitácia, 46, 2009, č. 1, s. 35-47.

Evidence based medicine and specialization physiatry, balneology and therapeutic rehabilitation

Juraj ČELKO
(Z Katedry klinických, teoretických a špeciálnych disciplín TuAD v Trenčíne, vedúci MUDr. M. Kaščák)

 

 

 

 

 

 

 

 

Login Form


Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok

Partneri

Reklamný prúžok