Lekársky obzor

najstarší lekársky odborný časopis na Slovensku - V každom čísle získajte 2 kredity

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Lekársky obzor 2010 Lekársky obzor 9/2010 Vybrané rizikové faktory kardiovaskulárnych chorôb u pracujúcej populácie

Vybrané rizikové faktory kardiovaskulárnych chorôb u pracujúcej populácie

E-mail Tlačiť PDF

Súhrn

Východisko: Už niekoľko rokov patrí kardiovaskulárnym chorobám prvé miesto v rebríčku príčin úmrtí vo všetkých priemyselne rozvinutých krajinách. Kardiovaskulárne choroby sú najčastejšou príčinou smrti a majú najvýznamnejší negatív­ny vplyv na chorobnosť a úmrtnosť populácie vo väčšine európskych krajín. Cieľom práce bolo zistiť výskyt vybraných rizikových faktorov kardiovaskulárnych chorôb u pracujúcej populácii.

Metodika: V rámci projektu MZ SR Sledovanie výživového stavu vybraných vekových skupín dospelej populácie obyvateľov SR boli vybrané populačné skupiny obyvateľstva: 2 vekové kategórie (19 – 34, 35 – 54 rokov) mužov a žien pre stredne ťažkú prácu v zmysle odporúčaných výživových dávok pre obyvateľov SR. V rámci tohto projektu bolo vyšetrených 80 obyvateľov mesta Považská Bystrica v roku 2008. Všetky údaje pre analýzu boli spracované pomocou programov Microsoft Excel a Epi Info. Zo štatistických metód sme použili: Chí-kvadrátový test; Mantelov-Haenszelov test a Fisherov test pri malej vzorke; stupeň významnosti – P-hodnota – za štatisticky významné sme považovali hodnoty < 0,05.

Výsledky: Nadhmotnosť až obéznosť bola u 45 % mladších a 70 % starších žien a u 90 % mladších a u starších mužov 75 %. Index WHR je rizikový u 10 % mladších a u 50 % starších žien (OR = 9, IS 95 % = 1,38 – 74,56, p = 0,006); u 35 % mladších a u 80 % starších mužov (OR = 7,43, IS 95% = 1,38 – 74,56, p = 0,004). Zvýšený systolický TK sa zistil u 5 % mladších a u 10 % starších žien, u 5 % mladších mužov a u 20 % starších mužov. Zvýšený diastolický TK sa zistil u 15 % starších žien, u 20 % mladších a u 15 % starších mužov. Rizikové hodnoty celkového cholesterolu sa zistili u 5 % mladších, u 30 % starších žien (OR = 8,14, IS 95% = 0,79 – 201, p = 0,045); u 20 % mladších a u 45 % starších mužov. Znížený príjem energie bol u 70 % mladších, u 65 % starších žien, u 90 % mladších a u 75 % starších mužov. Znížený príjem bielkovín bol u 40 % mladších, u 40 % starších žien, u 40 % mladších a 10 % starších mužov. Znížený príjem tukov bol u 45 % mladších a u starších žien, 55 % mladších mužov a 40 % starších. Znížený príjem sacharidov bol u 85 % mladších a u starších žien, 90 % mladších mužov a 95 % starších. Znížený príjem cholesterolu bol u 65 % mladších a u starších žien, 85 % mladších a 80 % starších mužov. Znížený príjem NaCl bol u 25 % mladších a u starších žien, 50 % mladších mužov a 30 % starších.

Záver: Na základe získaných vedomostí, poznatkov a zhrnutí výsledkov viacerých štúdií možno konštatovať, že hypercholesterolémia a hyperlipidémia predstavuje závažný verejnozdravotný problém. Keďže patrí medzi hlavný rizikový faktor ischemickej choroby srdca, považuje sa za rozhodujúci činiteľ vzniku kardiovaskulárnych chorôb.

Kľúčové slová: kardiovaskulárne choroby – rizikové faktory – pracujúca populácia – obezita – artériová hypertenzia.

Lek Obz, 59, 2010, č. 9, s. 341 – 347.

Summary

Background: For several years, cardiovascular disease is the first ranking of causes of death in all the industrialized countries. Cardiovascular diseases are the leading cause of death and have the most significant negative impact on morbidity and mortality of the population in most European countries. The aim is to determine the prevalence of selected risk factors for cardiovascular disease among the working population.

Methods: The Ministry of Health project “Monitoring the nutritional status of selected age groups of the adult population of Slovakia’s population” were selected following population groups: two age categories (19-34, 35-54 years) men and women to moderate job in terms of recommended dietary allowances for Slovak population. In this project, 80 people were screened in the city Povazska Bystrica in 2008. All figures were prepared for analysis using Microsoft Excel and Epi Info. The statistical methods were used: Chi-square test, Mantel-Haenszel test and Fisher test for small sample size, degree of significance - P-value - as we found a statistically significant value of <0.05.

Results: Overweight and obesity was 45% in younger women and 70% of older women and 90% of younger men and older men 75%. Index WHR is a risk in younger women 10%, 50% of older women (OR = 9, 95% CI = 1.38 to 74.56, p = 0.006) in 35% of younger men and 80% of older men (OR = 7.43, 95% CI = 1.38 to 74.56, p = 0.004). Elevated systolic BP was found in 5% of younger women, 10% of older women, younger men, 5% and in 20% of elderly men. Increased diastolic BP was found in 15% of older women, younger men 20% and 15% of elderly men. Risk levels of total cholesterol were found in 5% of younger women, 30% of older women (OR = 8.14, 95% CI = 0.79 to 201, p = 0.045) in 20% of younger men and 45% of elderly men. Reduced energy intake was 70% in younger women, 65% of older women, younger men 90% and 75% of elderly men. Reduced protein intake was 40% in younger women, 40% of older women, younger men 40% and 10% of elderly men. Reduced fat intake was 45% in younger women, 40% of older women, younger men 55% and 40% of elderly men. Reduced carbohydrate intake was 85% in younger women, 80% of older women, younger men 90% and 95% of elderly men. Reduced intake of cholesterol was in the younger women of 65%, 50% of older women, 85% of younger men and 80% of elderly men. A reduced intake of NaCl was 25% in younger women, 30% of older women, younger men 50% and 30% of elderly men.

Conclusion: Based on the knowledge, expertise and summaries of the results of several studies shows that hypercholesterolemia and hyperlipidemia is a major public health problem. As one of the major risk factor for ischemic heart disease, is the decisive factor for cardiovascular disease.

Key words: cardiovascular disease, risk factors, working population, obesity, hypertension.

Lek Obz, 59, 2010, 9, p. 341 – 347.

 

Úvod

Už niekoľko rokov patrí kardiovaskulárnym choro­bám prvé miesto v rebríčku príčin úmrtí vo všetkých priemyselne rozvinutých krajinách (2, 6). Kardio­vasku­lárne choroby majú najvýznamnejší negatívny vplyv aj na chorobnosť a úmrtnosť populácie vo väčšine európskych krajín (5), mnohokrát vyraďujú človeka z práce a niekedy i z normálneho spoločenského života, najmä v prípade invalidity. Predčasne na ne zomierajú najmä muži, čo sa odzrkadľuje na ich priemernej dĺžke života, ktorá je 67,5 roka, v Japonsku až 79,3 roka. Štatistika hovorí, že sa podieľajú na skrátení strednej dĺžky života, o čom svedčí fakt, že u nás na ne zomiera každý druhý človek (2, 6).

Pri vzniku a vývoji týchto chorôb pôsobí veľa rôznych faktorov, za najväčšmi rizikové, nielen pri kardiovaskulárnych chorobách, sa považujú zvýšené a vysoké koncentrácie tukov v krvi, artériová hyperten­zia, fajčenie, diabetes mellitus, obezita, dedičná pre­dispozícia, znížená telesná aktivita a iné (4). Kardio­vaskulárne choroby teda vznikajú v dôsledku pôsobenia kombinácie viacerých rizikových faktorov, vyvíjajú sa spravidla pomaly, dlhé roky, bez prítomnosti varovných subjektívnych príznakov a vyvrcholenie v podobe akútneho infarktu myokardu alebo náhlej cievnej mozgovej príhody môže končiť náhlou smrťou alebo trvalými následkami (5).

Cieľ

Cieľom práce bolo u pracujúcej populácii v meste Považská Bystrica zistiť výskyt vybraných rizikových faktorov kardiovaskulárnych chorôb a zistiť energetický príjem niektorých živín a porovnať ich s odporúčanými výživovými dávkami.

Materiál a metodika

V rámci projektu MZ SR Sledovanie výživového stavu vybraných vekových skupín dospelej populácie obyvateľov SR sa sleduje stav výživy vybraných skupín obyvateľstva v SR s dôrazom na nadváhu a obezitu. Pre plnenie projektu boli vybrané tieto populačné skupiny obyvateľstva: 2 vekové kategórie mužov a žien pre stredne ťažkú prácu v zmysle odporúčaných výživových dávok pre obyvateľov SR (Vestník MZ SR čiastka 7-8/1997, číslo SOZO – 1586/1997-08 zo dňa 3. marca 1997). V rámci tohto projektu pracovníci Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Považskej Bystrici vyšetrili 80 obyvateľov mesta Považská Bystrica v roku 2008 v týchto kategóriách:

a)    ženy, veková kategória 19- až 34-ročné v počte 20,
b)    ženy, veková kategória 35- až 54-ročné v počte 20,
c)    muži, veková kategória 19- až 34-roční v počte 20,
d)    muži, veková kategória 35- až 54-roční v počte 20.

Prieskum pozostával z:

1.    klinicko-somatického dotazníka, ktorý poskytuje informácie o telesnej hmotnosti, výške, indexu telesnej hmotnosti (BMI), indexu centrálnej obezity (WHR) a tlaku krvi (TK);
2.    biochemického vyšetrenia, ktoré poskytuje ukazo­vatele lipoproteínového metabolizmu: celkový cho­les­terol (cCHOL), triacylglyceroly, HDL a LDL-cho­lesterol. Pomocou analyzátora REFLOTRON sa sta­no­vili základné biochemické parametre z kapi­lárnej krvi odobratej nalačno;
3.    údajov o spotrebe výživových údajov dotazníkom, ktorým sa získali údaje o energetickom príjme živín v porovnaní s odporúčanými výživovými dávkami (OVD) pre obyvateľov SR.

Na výpočet indexov (BMI, WHR) sme stanovovali výšku pomocou pásma na to určeného, hmotnosť po­mocou mechanickej osobnej váhy, obvod pása a obvod bokov pomocou krajčírskeho metra. Hodnoty TK sme merali ortuťovým sfygmomanometrom pri zachovaní predpísaného postupu.

Za normálnu hmotnosť sme považovali BMI < 25, za nadhmotnosť BMI = 25 – 29,9, za obezitu BMI ? 30. Normálny WHR bol pre mužov ? 0,95 a pre ženy ? 0,80. Za artériovú hypertenziu sme považovali systolický TK ? 140 mm Hg a/alebo diastolický TK ?

90 mm Hg. Zvýšený cholesterol predstavuje hodnotu > 5,0 mmol/l. U každej osoby sme vypočítali priemerný príjem energie, bielkovín, tukov, sacharidov, NaCl a cho­lesterolu, ktorý sa vyhodnotil v porovnaní s odporúčanými výživovými dávkami (8. verzia OVD, Vestník MZ SR, roč. 45, čiastka 7-8, apríl 1997) ako % plnenia odpo­rúčaných výživových dávok. Percento plnenia (P): opti­málny príjem: 90 – 110 %, nadmerný príjem: > 110 %; nedostatočný príjem: < 90 %.

Všetky údaje pre analýzu boli spracované pomocou programov Microsoft Excel a Epi Info. Zo štatistických metód sme použili: ?-kvadrátový test; Mantelov-Haen­szelov test a Fisherov test pri malej vzorke; stupeň významnosti (P-hodnota) za štatisticky významné sme považovali hodnoty p < 0,05.

Výsledky

Priemerná hodnota BMI u žien vo veku 19 – 34 rokov (mladšie ženy) bola 23,7, čo zodpovedá referenčnej hodnote indexu telesnej hmotnosti (BMI), u žien vo veku 35 – 54 rokov (staršie ženy) bola 26,75. U mužov vo veku 19 – 34 rokov (mladší muži) bola 27,5 a vo veku 35 – 54 rokov (starší muži) 27,8. Tieto hodnoty predstavujú nadhmostnosť. Nadhmotných a obéznych spolu bolo 45 % mladších žien a 70 % starších žien. Výskyt nadhmotnosti a obezity bol u 90 % mladších mužov a u starších mužov to bolo o 15 % menej (graf 1). Nezistili sme štatisticky významný roz­diel podľa indexu telesnej hmotnosti u žien (OR = 2,85, IS 95 % = 0,65 – 13,01, p = 0,114) a ani u mužov (OR = 0,33, IS 95 % = 0,04 – 2,42, p = 0,203).

Priemerná hodnota WHR u mladších žien (0,79), u starších žien (0,8245) a u mladších mužov (0,9) nedosahuje rizikovú hodnotu. Priemerná hodnota WHR u starších mužov (0,94) je zvýšená – riziková. Index WHR je rizikový u 10 % mladších a u 50 % starších žien, u 35 % mladších a u 80 % starších mužov (graf 2 a 3). Zistili sme štatisticky významný rozdiel podľa indexu centrálnej obezity u žien. Riziko starších žien mať kardiovaskulárnu chorobu je 9-krát vyššie v porov­naní s mladšími ženami (OR = 9, IS 95 % = 1,38 – 74,56, p = 0,006). Zistili sme štatisticky významný rozdiel podľa indexu centrálnej obezity u mužov. Riziko starších mužov mať kardiovaskulárnu chorobu je 7,43-krát vyššie v porovnaní s mladšími mužmi (OR = 7,43, IS 95 % = 1,38 – 74,56, p = 0,004), v oboch skupinách treba však brať do úvahy malú vzorku sledo­vaných v jednotlivých kategóriách. Zato celkovo riziko starších sledovaných osôb mať kardiovaskulárnu choro­bu je 6,4-krát vyššie v porovnaní s mladšími osobami (OR = 6,4, IS 95 % = 2,16 – 19,55, p = 0,0001).

Priemerná hodnota systolického krvného tlaku bola 113,25 mm Hg u mladších, 123,25 mm Hg u starších žien, 120,5 mm Hg u mladších a 128,25 mm Hg u starších mužov, čo sa považuje za fyziologické hodnoty systolického krvného tlaku. Zvýšený systolický TK (? 140 – 160 mm Hg) sa zistil u 5 % mladších a u 10 % starších žien, u 5 % mladších a u 20 % starších mužov. Päť % starších mužov malo systolický TK ? 160 mm Hg (graf 4). Nezistili sme štatisticky významný rozdiel v systolickom TK u žien (OR = 2,11, IS 95 % = 0,13 – 64,76, p = 0,5) ani u mužov (OR = 6,33, IS 95 % = 0,59 – 159, p = 0,09). V oboch skupinách treba však brať do úvahy malú vzorku sledovaných v jednotlivých kategóriách.

Priemerná hodnota diastolického krvného tlaku bola u mladších žien 74,25 mm Hg a u starších žien 80 mm Hg, u mladších mužov 81 mm Hg a u starších mužov 82,5 mm Hg, čo považujeme za fyziologické hodnoty diastolického tlaku krvi. Zvýšený diastolický TK (? 90 mm Hg) sa zistil u 15 % starších žien, u 20 % mladších mužov a u 15 % starších. Päť % mladších žien, 5 % mladších mužov a 15 % starších mužov malo diastolický TK ? 95 mm Hg (graf 5). Nezistili sme štatisticky významný rozdiel v diastolickom TK u žien (OR = 3,35, IS 95 % = 0,26 – 92,47, p = 0,302) treba však brať do úvahy malú vzorku sledovaných v danej kategórii, a ani u mužov (OR = 1,29, IS 95 % = 0,66 – 6,43, p = 0,726).

Priemerná hodnota koncentrácie celkového cho­lesterolu u mladších žien je 3,94 mmol/l, u starších 4,77 mmol/l, u mladších mužov 4,18 mmol/l a u starších 4,97 mmol/l. Hraničné hodnoty celkového cholesterolu (5,0 – 6,0 mmol/l) sa zistili u 5 % mladších žien a u 20 % starších, u 15 % mladších a u 35 % starších mužov. U 10 % starších žien; u 5 % mladších mužov a 10 % starších mužov sa zistili rizikové hodnoty (? 6,0 mmol/l) (graf 6). Zistili sme štatisticky významný rozdiel podľa celkového cholesterolu v sére u žien. Riziko starších žien mať kardiovaskulárnu chorobu je 8,14-krát vyššie v porovnaní s mladšími ženami (OR = 8,14, IS 95 % = 0,79 – 201, p = 0,045). U mužov sme nezistili štatisticky významný rozdiel podľa celkového cholesterolu v sére (OR = 3,27, IS 95 % = 0,67 – 17,08, p = 0,095). Pri obidvoch treba však brať do úvahy malú vzorku sledovaných v jednotlivých kategóriách. Riziko kardiovaskulárnej choroby starších sledovaných osôb je v porovnaní s mladšími osobami 4,2-krát vyššie (OR = 4,2, IS 95% = 1,21-15,38, p = 0,01).

Priemerná hodnota koncentrácie HDL cholesterolu u mladších žien je 1,36 mmol/l a u starších žien 1,69 mmol/l. Hraničné hodnoty HDL cholesterolu (< 1,4 – 1,2 mmol/l) boli zistené u 25 % mladších a u 10 % starších žien. U 35 % mladších a u 5 % starších žien sú hodnoty rizikové (< 1,2 mmol/l) (graf 7). Priemerná hodnota HDL cholesterolu u mladších je 1,11 mmol/l a u starších mužov 1,24 mmol/l. Hraničné hodnoty HDL cholesterolu (< 1,2 – 0,9 mmol/l) sa zistili u 20 % mladších mužov a u 40 % starších. U 35 % mladších mužov a u 5 % starších mužov sú hodnoty rizikové (< 0,9 mmol/l) (graf 8). Zistili sme štatisticky významný rozdiel podľa množstva HDL cholesterolu v sére u žien. Žena s referenčnou hodnotou HDL cholesterolu v sére v skupine starších žien má 8,5-krát vyššiu šancu mať kardiovaskulárnu chorobu v porovnaní s mladšími ženami (OR = 8,5, IS 95 % = 1,55 – 52,99, p = 0,003). Treba však brať do úvahy malú vzorku sledovaných v danej kategórii. U mužov sme nezistili štatisticky významný rozdiel podľa HDL cholesterolu v sére (OR = 1,49, IS 95 % = 0,36 – 6,29, p = 0,53). Celkovo sa nezistili štatisticky významné rozdiely (OR = 1,15, IS 95 % = 0,36 – 3,64, p = 0,79).

Priemerná hodnota koncentrácie LDL cholesterolu u mladších žien je 1,85 mmol/l, u starších 2,39 mmol/l, u mladších mužov je 2,25 mmol/l a u starších 2,76 mmol/l. Hraničné hodnoty LDL cho­leste­rolu (3,4 – 4,9 mmol/l) sa zistili u 5 % starších žien, u 5 % mladších mužov a u 20 % starších mužov. U 5 % mladších žien sú hodnoty rizikové (? 4,9 mmol/l) (graf 9). Nezistili sme štatisticky významný rozdiel podľa LDL cholesterolu v sére u žien (OR = 0,00, IS 95 % = 0,00 – 18,3, p = 0,5) a tiež sme nezistili štatisticky významný rozdiel podľa LDL cholesterolu v sére u mu­žov (OR = 0,44, IS 95 % = 0,05 – 3,46, p = 0,381).

Priemerná hodnota koncentrácie triacylglycerolov (TAG) u mladších žien je 1,62 mmol/l a u starších je 1,5 mmol/l, u mladších mužov je 1,85 mmol/l a u starších 2,2 mmol/l. Hraničné hodnoty triacylglyce­rolov (1,9 – 2,3 mmol/l) sa zistili u 25 % mladších žien, u 15 % starších žien, u 15 % mladších mužov a u 20 % starších mužov. U 5 % mladších žien, 25 % mladších mužov a u 35 % starších mužov sú hodnoty rizikové (? 2,3 mmol/l) (graf 10). Nezistili sme štatisticky významný rozdiel podľa triacylglycerolov v sére u žien (OR = 0,41, IS 95 % = 0,07 – 2,39, p = 0,225) ani v sére u mužov (OR = 1,38, IS 95 % = 0,44 – 7,89, p = 0,348).

Priemerný denný príjem energie bol v súbore mladších žien 8 702,9 kJ, starších žien 8 531,82 kJ, mladších mužov 9 028,05 kJ a u starších mužov 10 837,6 kJ. Znížený príjem bol u 70 % mladších 65 % starších žien, 90 % mladších mužov a u 75 % starších mužov. Optimálny príjem bol u 5 % mladších žien, 15 % starších žien a 10 % starších. Nadmerný príjem energie sa zistil u 25 % mladších a u 20 % starších, 10 % mladších mužov a u 15 % starších mužov.

Priemerný denný príjem bielkovín bol v súbore mladších žien 65,28 g, starších žien 64,82 g, mladších mužov 71,11 g a u starších mužov 90,18 g. Znížený príjem bol u 40 % mladších žien a u 40 % starších, u 40 % mladších a u 10 % starších mužov. Optimálny príjem bol u 10 % mladších žien, 10 % starších žien, 25 % mladších mužov a u 15 % starších mužov. Nadmerný príjem bielkovín sa zistil u 50 % mladších a u 50 % starších žien, u 35 % mladších a u 75 % starších mužov.

Priemerný denný príjem lipidov bol v súbore mladších žien 83,71 g, starších žien 89,51 g a u starších mužov 94,97 g. Znížený príjem bol u 45 % mladších žien, 40 % starších žien, 55 % mladších a u 40 % starších mužov. Optimálny príjem bol u 10 % mladších žien, 10 % starších žien, 40 % mladších a u 20 % starších mužov. Nadmerný príjem tukov sa zistil u 45 % mladších a u 50 % starších žien, 5 % mladších mužov a u 40 % starších.

Priemerný denný príjem sacharidov bol v súbore mladších žien 280,55 g, starších žien 257,97 g, mlad­ších mužov 320,40 g a u starších 329,07 g. Znížený príjem bol u 85 % mladších a u 80 % starších žien, 90 % mladších a u 95 % starších mužov. Optimálny príjem bol u 5 % starších žien. Nadmerný príjem sacharidov sa zistil u 15 % mladších, 15 % starších žien a u 10 % mladších mužov a u 5 % starších.

Priemerný denný príjem cholesterolu bol v súbore mladších 269,55 mg a u starších žien 267,6 mg, u mlad­ších mužov 90,1 mg a u starších 186,75 mg. Znížený príjem bol u 65 % mladších žien, 50 % starších žien, 85 % mladších mužov a u 80 % starších. Optimálny príjem bol u 5 % mladších žien, 15 % starších a u 5 % mladších mužov. Nadmerný príjem cholesterolu sa zistil u 30 % mladších žien a u 35 % starších žien, u 10 % mladších a u 20 % starších mužov.

Priemerný denný príjem NaCl bol v súbore mladších žien 8 760 mg, starších žien 7 808,76 mg a u starších mužov 7 106 mg. Znížený príjem bol u 25 % mladších a u 30 % starších žien, 50 % mladších mužov a 30 % starších mužov. Optimálny príjem bol u 5 % mladších žien, 10 % starších žien, 25 % mladších mužov a 15 % starších. Nadmerný príjem NaCl sa zistil u 70 % mlad­ších žien, 60 % starších žien, 25 % mladších mužov a 55 % starších mužov.

Diskusia

V sledovanom súbore bolo rovnaké zastúpenie mužov a žien v oboch vekových kategóriách, ktoré bolo určené na základe projektu MZ SR Sledovanie výživového stavu vybraných vekových skupín dospelej populácie obyvateľov SR. Pri hodnotení výsledkov je potrebné vziať do úvahy malú vzorku sledovaných osôb v jednotlivých kategóriách (vekové kategórie: 9- až 34-ročné ženy v poč­te 20, 35- až 54-ročné ženy v počte 20, 19- až 34-roční muži v počte 20, 35- až 54-roční muži v počte 20).

Priemerné hodnoty BMI sa so stúpajúcim vekom zvyšujú u oboch pohlaví. V mladšom veku je prevaha štíhlych žien (55 %) v porovnaní s mužmi (10 %), vo vyššom veku majú miernu prevahu nadhmotní a obézni muži (75 %) v porovnaní so ženami (70 %). V štúdii Štovčíkovej (8) bolo vo vekovej kategórii 19 – 44 rokov 43,6 % nadhmotných mužov a 18,2 % nadhmotných žien a vo vekovej kategórii 45 – 64 rokov bolo 50 % nadhmotných mužov a 42,3 % nadhmotných žien. Obéz­nych mužov bolo 12,4 % vo vekovej kategórii 19 – 44 rokov a 22,9 % vo vekovej kategórii 45 – 64 rokov. Obéznych žien bolo 7,2 % vo vekovej kategórii 19 – 44 rokov a 20,2 % vo vekovej kategórii 45 – 64 rokov.

Rizikové hodnoty WHR so stúpajúcim vekom sa zvyšujú u oboch pohlaví. Kým v mladšom veku má rizikové hodnoty WHR 10 % žien a 35 % mužov, vo vyššom veku je to až 50 % žien a 80 % mužov. V sledovanom súbore Štovčíkovej (8) malo WHR > 0,95 18,8 % mužov a 30,4 % žien vo vekovej kategórii 19 – 44 rokov a 45 % mužov a a 68 % žien vo vekovej kategórii 45 – 64 rokov.

V zastúpení zvýšených a vysokých hodnôt systo­lického tlaku v celom súbore dosahujú horšie výsledky starší muži (25 %). Osoby, ktoré majú systolický TK zvýšený o 20 mm Hg, majú o 60 % vyššiu úmrtnosť na srdcovocievne choroby (5). V našom súbore má zvýšený systolický TK o 20 a viac mm Hg 5 % mužov vo veku 35 – 54 rokov.

V priemerných hodnotách, v zastúpení zvýšených a vysokých hodnôt diastolického tlaku aj vo vekových skupinách dosahujú horšie výsledky muži (19 – 34 rokov 25 %, 35 – 54 rokov 30 %) v porovnaní so ženami (19 – 34 rokov 5 %, 35 – 54 rokov 15 %).

Priemerná hodnota, ako aj počet osôb s hraničnými a rizikovými hodnotami celkového cholesterolu s vekom stúpa u oboch pohlaví (mladšie ženy – 3,94 mmol/l, staršie ženy – 4,77 mmol/l, mladší muži – 4,18 mmol/l a starší muži – 4,97 mmol/l). Priemerná hodnota HDL cholesterolu (tzv. dobrého cholesterolu) je u starších žien vyššia (1,69 mmo/l) ako u mladších žien (1,36 mmol/l). Je zaujímavé, že u mladších žien je 60 % s hraničnými a rizikovými hodnotami HDL cholesterolu v porovnaní so staršími ženami, ktoré majú hraničné a rizikové hodnoty len v 15 %. V závislosti od veku a pohlavia majú nižšie koncentrácie HDL cholesterolu mladšie ženy (60 %) v porovnaní s mladšími mužmi (55 %) a starší muži (45 %) ako staršie ženy (15 %). Zvýšením HDL cholesterolu o 1 % možno znížiť kardiovaskukárne riziko o 2 % u mužov a o 3 % u žien (5). Ženy majú nižšie koncentrácie LDL-CH ako muži a naopak, majú vyššie koncentrácie HDL-CH, čo je spôsobené aj účinkom ženských pohlavných hormónov na metabolizmus lipoproteínov. Estrogény urýchľujú transport cholesterolu, znižujú koncentráciu LDL-CH a zvyšujú koncentráciu HDL-CH, kým progesteróny a mužské pohlavné hormóny (androgény) majú opačný účinok (5).

Zvýšené hodnoty TAG (? 1,9 mmol/l) sa zistili u 30 % mladších žien, u starších žien to bolo v 15 %, naopak, u mladších mužov sa zistili zvýšené hodnoty TAG v 40 % a u starších mužov v 55 %. Zvýšenie plaz­matickej koncentrácie TAG o 1 mmol/l zvyšuje kardio­vaskulárne riziko u mužov o 14 % a u žien až o 37 % (3).

Podľa odporúčaných výživových dávok pre obyvateľov SR je pre stredne ťažko pracujúce ženy vo vekovej kategórie 19 – 34 rokov stanovený denný príjem energie 10 500 kJ, pre stredne ťažko pracujúce ženy vo vekovej kategórie 35 – 54 rokov 10 000 kJ, pre stredne ťažko pracujúcich mužov vo vekovej kategórii 19 – 34 rokov 13 500 kJ a pre stredne ťažko pracujúcich mužov vo vekovej kategórie 35 – 59 rokov 14 500 kJ (9). Priemerný denný príjem energie v našom súbore vo všetkých kategóriách je znížený (mladšie ženy 8 702,9 kJ, staršie ženy 8 531,82 kJ, mladší muži 9 028,05 kJ a starší muži 10 837,6 kJ). Je veľmi alarmujúce zistenie, že len 5 % mladších žien, 15 % starších žien, 10 % starších mužov má optimálny príjem energie a dokonca ani jeden z kategórie mladších mužov nedosahuje optimálny príjem energie; vo všetkých kategóriách u oboch pohlaví prevláda znížený energetický príjem.

V zmysle odporúčaných výživových dávok pre obyvateľov SR je pre stredne ťažko pracujúce ženy vo vekovej kategórii 19 – 34 rokov stanovený denný príjem bielkovín 57 g, pre stredne ťažko pracujúce ženy vo vekovej kategórii 35 – 54 rokov 55 g, pre stredne ťažko pracujúcich mužov vo vekovej kategórii 19 – 34 rokov 70 g a pre stredne ťažko pracujúcich mužov vo vekovej kategórie 35 – 59 rokov 68 g (9). Priemerný denný príjem bielkovín bol v našom súbore u mladších žien 65,28 g, starších žien 64,82 g, mladších mužov 71,11g a u starších mužov 90,18 g, u všetkých zvýšený oproti odporúčaným dávkam.

Optimálny príjem bielkovín dosahuje len malé percento osôb (10 % mladších žien, 10 % starších žien, 25 % mladších mužov a 15 % starších mužov).

V zmysle odporúčaných výživových dávok pre obyvateľov SR je pre stredne ťažko pracujúce ženy vo vekovej kategórii 19 – 34 rokov stanovený denný príjem tukov 75 g, pre stredne ťažko pracujúce ženy vo veko­vej kategórií 35 – 54 rokov 70 g, pre stredne ťažko pracujúcich mužov 19- až 34-ročných 90 g a pre stredne ťažko pracujúcich mužov vo vekovej kategórii 35 – 59 rokov 85 g (9). Pri porovnaní s priemernými hodnotami denného príjmu tukov v našom súbore je pozorovaný zvýšený príjem vo všetkých kategóriách u oboch pohlaví (mladšie ženy 83,71 g, staršie ženy 89,51g a starší muži 94,97 g). Optimálny príjem tukov dosahuje len 10 % mladších žien, 10 % starších žien, 40 % mladších mužov a 20 % starších mužov.

V zmysle odporúčaných výživových dávok pre obyvateľov SR je pre stredne ťažko pracujúce ženy vo vekovej kategórii 19 – 34 rokov stanovený denný príjem sacharidov 402 g, pre stredne ťažko pracujúce ženy vo vekovej kategórii 35 – 54 rokov 385 g, pre stredne ťažko pracujúcich mužov vo vekovej kategórii 19 – 34 rokov 534 g a pre stredne ťažko pracujúcich mužov vo vekovej kategórii 35 – 59 rokov 517 g (9).

Priemerný denný príjem sacharidov bol v našom súbore u mladších žien (280,55g), starších žien (257,97g), mladších mužov (320,40g) a u starších mužov (329,07 g) znížený oproti odporúčaným dávkam. Optimálny príjem sacharidov dosahuje len 5 % starších žien. Nadmerný príjem sacharidov sa zistil u 15 % mladších žien, 15 % starších žien, 10 % mlad­ších mužov a u 5 % starších mužov.

Človek by nemal denne prijať viac než 300 mg cholesterolu (1, 7). Jeho priemerný denný príjem bol v sledovanom súbore nižší až znížený (mladšie ženy 269,55 mg, staršie ženy 267,6 mg, mladší muži 190,1 mg a starší muži 186,75 mg).

Odporúčaná dávka pre NaCl je menej ako 6000 mg (5). Jeho priemerný denný príjem bol v súbore mladších žien 8 760 mg, starších žien 7 808,76 mg a u starších mužov 7 106 mg, teda zvýšený. Nadmerný príjem NaCl sa zistil u 70 % mladších žien, 60 % starších žien, 25 % mladších mužov a u 55 % starších mužov. Zvýšený príjem soli môže byť spôsobený aj tým, že ľudia solia jedlá skôr, ako ich ochutnajú a zistia, či je potrebné dosáľať.

Záver

Z výsledkov vybraných biologických rizikových fakto­rov KVCH a výživových faktorov sledovaného súboru osôb vyplýva, že:

-    nadhmotných a obéznych bolo 45 % mladších žien, 70 % starších žien, 90 % mladších mužov a 75 % starších mužov;
-    staršie ženy a starší muži s rizikovým WHR majú vyššie riziko kardiovaskulárnych chorôb ako mladšie ženy a mladší muži s referenčnými hodnotami WHR;
-    systolický tlak krvi ?140 mm Hg malo 5 % mladších žien, 10 % starších žien, 5 % mladších mužov a 25 % starších mužov;
-    v priemerných hodnotách, v zastúpení zvýšených a vysokých hodnôt diastolického tlaku vo vekových skupinách dosahujú horšie výsledky muži (19 – 34 rokov 25 %, 35 – 54 rokov 30 %) v porovnaní so ženami (19 – 34 rokov 5 %, 35 – 54 rokov 15 %);
-    hypercholesterolémiou (> 5 mmol/l) trpí 5 % mladších žien, 30 % starších žien, 20 % mladších mužov a 45 % starších mužov, teda s vekom stúpa prevalencia hypercholesterolémie;
-    v závislosti od veku a pohlavia majú nižšie koncentrácie HDL cholesterolu mladšie ženy (60 %) v porovnaní s mladšími mužmi (55 %) a starší muži (45 %) ako staršie ženy (15 %);
-    u 5 % starších žien, 10 % mladších mužov a o 20 % starších mužov sa zistili hodnoty LDL ? 3,4 mmol/l;
-    zvýšené hodnoty TAG (? 1,9 mmol/l) sa zistili u 30 % mladších žien, u starších žien to bolo v 15 %, naopak, u mladších mužov sa zistili zvýšené hodnoty TAG v 40 % a u starších mužov v 55 %;
-    optimálny príjem energie, bielkovín, tukov, sacha­ridov a NaCl dosahuje len veľmi malé percento sledovaných osôb, dominuje buď znížený alebo nadmerný príjem týchto výživových faktorov.

Systematické získavanie a hodnotenie informácií o celkovom stave a zmenách výživy sledovaných populačných skupín je významným nástrojom realizácie výživovej politiky u obyvateľov Slovenskej republiky (3). Na základe získaných vedomostí, poznatkov a zhrnutí z výsledkov viacerých štúdií možno konštatovať, že hypercholesterolémia a hyperlipidémia predstavujú závažný verejno – zdravotný problém. Keďže patria medzi hlavné rizikové faktory ischemickej choroby srdca, považujú sa za rozhodujúce činitele vzniku kardiovaskulárnych chorôb. Z dostupných štatistických údajov o incidencii, úmrtnosti na kardiovaskulárne choroby a z analýzy ich determinantov vyplýva potreba zintenzívnenia prevencie a podpory zdravia. Keďže výživa ovplyvňuje ich vznik v 30 – 70 %, z preventív­neho hľadiska je dôležitá zmena, resp. úprava stravo­vania. Výživová intervencia sa javí ako prijateľná alternatíva.

Literatúra

1.    BEŇO, I.: Náuka o výžive. Martin: Osveta, 2001, 157 s.
2.    HEGYI, L., TAKÁČOVÁ, Z., BRUKKEROVÁ, D.: Výchova k zdraviu a podpora zdravia. Bratislava: SZU, 2004, 149 s.
3.    CHUDÍKOVÁ, K., HAVELKOVÁ, B., MICHALOVIČOVÁ, M.,  ROVNÝ, I.: Hodnotenie výživového stavu obyvateľov v Slovenskej republike vo vzťahu ku kardiovaskulárnemu riziku. Kardiológia, 14, 2005, č. 1, s. 27-36.
4.    Jurkovičová, J., Štefániková, Z., Ševčíková, Ľ.,  Sobotová, Ľ., Ághová, Ľ.: Dynamika výskytu vybraných rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení v populácii SR. In: Zborník vedeckých prác Životné podmienky a zdravie. Bratislava: LFUK, 2004, s. 62-69.
5.    JURKOVIČOVÁ, J.: Vieme zdravo žiť? Bratislava: LFUK, 2006, 166 s.
6.    ONDREJKA, J.: Funkčné potraviny. Bedeker zdravia, 1, 2005, č. 2,  s. 88–89.
7.    RAŠLOVÁ, K., IVANIŠOVÁ, M.: Familiárna hypercholesterolémia a prevencia jej následkov. Kardiológia, 9, 2000, č. 1, s. 19 -23.
8.    ŠTOVČÍKOVÁ, M.: Výskyt rizikových faktorov srdcovo-cievnych chorôb u klientov Poradne zdravia pri Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Prievidzi v rokoch 2003–2007 [online]. Bratislava: 2010, [cit. 2010-07.12.]. Dostupné na internete: http://www.szu.sk/ine/verejnezdravotnictvo/index.html?cast=1-4275.
9.    VESTNÍK MZ SR, roč. 45, čiastka 7-8, 28. apríl 1997 – Odporúčané výživové dávky pre obyvateľstvo v Slovenskej republike.

Some risk factors of cardiovascular diseases in working population

Mário Ležovič, Daniela Mihinová, Marta Benková
(Z Fakulty verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, vedúci doc. MUDr. R. Kováč, CSc. mim. profesor, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Považskej Bystrici, vedúci MUDr. V. Sirotná, MPH)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Posledná úprava Utorok, 07 December 2010 15:33  

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok

Partneri

Reklamný prúžok