2012-lekarsky-obzor-04-herba - page 33

140
Drenážne techniky
Ich cieľom je odstránenie nadmernej bronchiálnej
sekrécie. Pred ich aplikáciou je potrebná hygiena hor-
ných dýchacích ciest. Medzi drenážne techniky sa za-
raďuje autogénna drenáž, dýchanie proti odporu, aktív-
ny cyklus dychových techník (technika predĺženého
výdych a huffing), flutter, PEP maska (positive expira-
tory pressure) a ďalšie techniky.
Autogénna drenáž
– pomalé inspírium, pauza na
vrchole, nasleduje pomalé, dlhé, expiračnými svalmi
podporované aktívne expírium pootvorenými ústami.
Dýchanie proti odporu – ak je zámerom podporiť čin-
nosť inspiračných svalov a bránice, odpor (rukou, vakom
s pieskom) sa kladie na hornú časť brušných svalov pod
rebrá. Ak je cieľom podporiť činnosť expiračných sva-
lov, pacient vydychuje cez slamku, do balóna, fúka cez
zatvorené ústa alebo využíva rôzne výdychové pomôc-
ky a fonačné techniky.
Huffing
– po pomalom nádychu prudký výdych pri
otvorených hlasivkách. Môžu sa využiť fonačné cviče-
nia, kde spoluhlásky a samohlásky (p, b, t, k, g, o, e)
navodia vibrácie a uvoľnenie hlienu v dýchacích ces-
tách. Od polohovej drenáži sa dnes ustupuje.
Flutter
– vydychuje sa proti odporu, ktorý kladie
kovová gulička vydychovanému vzduchu. Vznikajúce
vibrácie sa prenášajú na celý hrudník. Pokiaľ flutter
predstavuje oscilujúci odpor, pri aplikácii PEP masky pa-
cient vydychuje proti trvalému odporu.
Reflexná stimulácia dýchania
vychádza z Vojtovho
princípu reflexného otáčania. Východisková poloha je
v ľahu na chrbte s pripaženými hornými končatinami,
tzv. nulová poloha. Na stimuláciu sa využíva hrudná
zóna. Stimulácia hrudnej zóny má priamy vplyv na in-
terkostálne svaly, bránicu, autochtónnu muskulatúru
a brušné svaly. Nepriamy vplyv má na horné cervikálne
segmenty a panvu. Stimuláciou sa vyvoláva kontrakcia
bránice. Kontrakcia brušných svalov vedie k zosilneniu
nádychu, vystupňovaniu kostálneho dýchania a aktivite
interkostálneho svalstva. Modifikované reflexné cvičenie
podľa Vojtu nie je vhodné u pacientov na riadenej
umelej pľúcnej ventilácii, nakoľko prístroj má väčšiu silu
ako reflexný efekt.
Loptičková facilitácia.
Ide o facilitačnú metódu s
mäkkými molitanovými loptičkami v rôznych veľkos-
tiach. Gúľaním alebo vytieraním (bez otáčania) loptičky
po hrudníku a  medzirebrových priestorov sa facilituje
dýchacie svalstvo a dýchanie.
Kontaktné dýchanie
predstavuje techniku, pri ktorej
ruky fyzioterapeuta sú položené na jednom mieste
hrudníka dlhší čas, imitujú dýchacie pohyby. V koncovej
výdychovej fáze môžu ľahko prehĺbiť výdych alebo apli-
kovať vibráciu.
Bazálna stimulácia
je komplex podnetov, ktorých
cieľom je zlepšenie pacientovho vnímania, mobility
a komunikácie. Je to stimulácia systematickým spôso-
bom, zahŕňajúca stimuláciu zraku, sluchu, čuchu, chuti
a hmatu. Medzi základné prvky patrí somatická, vesti-
bulárna a vibračná stimulácia. K nadstavbovým prvkom
sa priraďuje olfaktorická, optická, auditívna a taktilno-
-haptická stimulácia. Stimuluje sa dotykom, polohova-
ním, rečou, kontaktným dýchaním, stimuláciou slinných
žliaz, pier, čuchu, zvukovými podnetmi, hudbou a pod.
Mäkké a fasciové techniky
sú založené na princípe,
že pri dotyku terapeuta sa napätá štruktúra (koža, pod-
kožie, sval) uvoľní. Mäkkými technikami sa odstraňujú
zlepené štruktúry kože, podkožia, svalov a ich fascie,
bolestivé trigger a tender body. V praxi sa aplikujú pro-
tismerné pohyby fascií, Kiblerova riasa, technika S a C
a uvoľňovací fenomén.
Postizometrická relaxácia
(PIR) podľa Lewita využí-
va svalový útlm po izometrickej kontrakcii a následné
vytiahnutie svalu so zvýšeným napätím a skrátením.
Synkinéza pohľadu očí a dychu pôsobí facilitačne. Pri
antigravitačnej relaxácii
(AGR) sa v rámci autoterapie
využíva gravitačné pôsobenie a tiaž určitej časti tela na
uvoľnenie skráteného svalu.
Mobilizačné techniky.
Využíva sa pri nich opakova-
ný jemný pohyb v predpätí zablokovaného segmentu,
čím dochádza k obnoveniu pohyblivosti. Pridaním prv-
kov dýchania a pohybov očí sa aktivizujú rôzne svalové
skupiny na dosiahnutie pohybovej aktivity. Mobilizáciou
hrudníka sa udržuje jeho dostatočná pohyblivosť.
Liečebná telesná výchova
je základom pri reeduká-
cii motoriky. Cvičenia v maximálne možnom rozsahu na
zachovanie hybnosti v kĺboch – range of motion (ROM)
pasívneho charakteru sa preferujú pri bezvedomí pa-
cienta a nemožnosti spolupráce. Ak sa zlepší stav ve-
domia a spolupráce pacienta, možno uplatňovať aktívne
asistované a aktívne cvičenia. Najprv sa nacvičujú izo-
lované pohyby, neskôr pohyb pri bežných denných ak-
tivitách. Pri aktívnom cvičení v porovnaní s pasívnymi
pohybmi dochádza k väčším zmenám intraartikulárneho
tlaku, ktorý ovplyvňuje stázu synoviovej tekutiny v kĺ-
boch. Cvičenia sú preto účinné spolu s cievnou gym-
nastikou aj na redukciu edému končatín a prevenciu
tromboembolickej choroby. Špeciálnymi facilitačnými
technikami (podľa
Kabáta, Bobátha, Roodovej, Vojtu
,
atď.) pri poškodení centrálneho motoneurónu je snahou
vyprovokovať pohyb a proprioceptívnou aferentáciou
prekliesniť cestu k normálnemu pohybu. Pri periférnych
parézach sa cvičí podľa svalového testu. Frenkelove cvi-
čenia, rytmická stabilizácia, balančný výcvik sa imple-
mentujú do zostavy cvikov pri poruchách stability.
Najprv pod zrakovou kontrolou sa dbá na správne pre-
vedenie pohybov a ich plynulosť, uvedomenie si smeru
pohybu a polohy segmentu. Neskôr sú cvičenia nároč-
nejšie s využitím labilných polôh. Podľa intelektu pa-
cienta možno inkorporovať do zostavy cvikov cvičenia
v predstave.
Liečebná telesná výchova sa zameriava na mobilizá-
ciu intervertebrálnych a kostnovertebrálnych skĺbení,
zvýšenie rozvinutia hrudníka a tým aj mediastína a pľúc,
zlepšenie hybnosti končatín, svalovej sily, rovnováhy, ko-
ordinácie pohybov, schopnosti transferov, obnovu aktív-
nej mobility v správnych pohybových vzorcoch, ciele-
ných a diferencovaných pohybov, zlepšenie zložiek
sebaobsluhy, ovplyvnenie spasticity a kontraktúr, stabili-
ty trupu, posilnenie kardiovaskulárneho systému, včas-
1...,23,24,25,26,27,28,29,30,31,32 34,35,36,37,38,39,40,41
Powered by FlippingBook