MUDr. Eugénia Štekláčová sa narodila 5. septembra 1906 v Braile – Rumunsko. Ľudovú školu navštevovala v Rumunsku, dievčenské gymnázium v Banskej Bystrici, kde maturovala v školskom roku 1926/1927. V roku 1927 začala študovať na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Už ako poslucháčka I. ročníka stala sa volontérkou na Ústave pre normálnu anatómiu, v čase keď prednostom ústavu bol prof. MUDr. Antonín Frank. Tomuto predmetu ostala verná celý život.

V októbri roku 1947 po maturite na Trnavskom gymnáziu som sa stal poslucháčom I. ročníka Lekárskej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave. Prednostkou anatomického ústavu v tom čase bola MUDr. Štekláčová, stále v hodnosti odborného asistenta. Do tejto funkcie bola menovaná v roku 1943 po smrti prof. MUDr. Júliusa Ladzianského, ktorý náhle zomrel na brušný týfus. Stala sa obávanou vedúcou ústavu nielen pre poslucháčov, ale aj pre spolupracovníkov. MUDr. Štekláčová bola presvedčená o dôležitosti predmetu normálna a topografická anatómia pre odbornú prácu lekárov a preto vyžadovala obšírne a hlboké vedomosti poslucháčov. Prednášala anatómiu v celom rozsahu, pri prednáškach sa nenechávala zastu­povať. Prednášala oduševnene a niekedy až s pátosom. Bola vyššej strednej postavy, obliekala sa športovo, nosila pevné poltopánky s nízkymi opätkami. Mala rázna krok, prísne vystupovanie a prenikavý pohľad čiernych očí. Aj v stredných rokoch bola slobodná. S príkladnou sta­rostlivosťou vychovávala dcéru jej zosnulej sestry a prof. Ladzianského. Spolu so Zuzkou bývali v Anatomickom ústave. MUDr. Štekláčová budovala anatomické múzeum spolu s dobrým preparátorom pánom Wolfom. Veľkú pozornosť venovala aj pitevným cvičeniam, chodila na pravidelné kontroly a svojim ráznym a prísnym vystupovaním vzbudzovala veľký rešpekt až strach nielen u poslucháčov ale i asistentov. Pri skúškach vytvárala napätú atmosféru. Mnohí poslucháči na skúške opako­vane neprospeli a museli štúdium medicíny pre anatómiu zanechať. Hovorilo sa, že ten, kto u nej úspešne skúšku urobí už sa stane lekárom. Mal som šťastie. Skúšku z anatómie (skúšala vždy len ona) som urobil na prvý termín aj keď to bol ťažký „nervák“. Prvý raz som sa opil rumom a pivom.

Štúdium medicíny som úspešne dokončil, ale po promócii (1952) bol som pridelený všemocnou distribučnou komisiou aj napriek mojej nevôli za asistenta MUDr. Štekláčovej na Anatomický ústav. Nepomohli protesty, nedalo sa vybaviť aby som moholo nastúpiť na iné pracovisko. A tak som nastúpil. Súčasne so mnou nastúpil s čerstvým lekárskym diplomom MUDr. Anton Godál, ktorý sa stal mojim celoživotným priateľom. MUDr. Štekláčová mi pridelila pitevné cvičenia s krúžkami študen­tov po asistentovi MUDr. G. Čiernom, ktorý odišiel na študijný pobyt k prof. Borovanskému na Anatomický ústav LF Karlovej Univerzity v Prahe. Pitevné cvičenia viedli aj starší odborní asistenti – MUDr. Sónaková, MUDr. Ďurišová, MUDr. Eliseo Richard Meitner a MUDr. Eduard Kalman.

MUDr. Štekláčová denne kontrolovala prípravu všetkých asistentov na výučbu v pitevni. Bola panovačná s prudkými zmenami nálady. Bola to služba – vojna ako na manévroch. S celou svojou energiou sa venovala pedagogickej práci. Celú anatómiu prednášala, všetkých poslucháčov skúšala a tak na výskumnú prácu jej naozaj nezostával potrebný čas. Teda žiadna nádej na vedecko-pedagogický postup ani u nej, ani u nás asistentov, ale disciplína ako „remeň“. MUDr. Štekláčová sa ku mne správala neutrálne, nekonfliktne. Aj moji spoluasistenti boli ku mne dobrí, najmä vtipný, bystrý MUC. Juraj Payer, nadchýnal dobrým situačným humorom aj vedomosťami. Podobne aj MUC. Július Riedel, vtedy obaja výpomocní asistenti.

Po piatich mesiacoch práce v Anatomickom ústave nastala veľká zmena. Po opakovaných sťažnostiach poslucháčov na spôsob skúšania a pre nespokojnosť vedenia fakulty s vedením Anatomického ústavu, miesto MUDr. Štekláčovej bol menovaný nový prednosta ústavu ambiciózny, nadaný, ľudský doc. MUDr. Milan Kratochvíl, ktorý prišiel z Chirurgickej kliniky vedenej prof. MUDr. Konštantínom Čárskym. Nastala nová, tvorivá doba ústavu. Ľadom ležiace miestnosti sa prestavali na výskum­né laboratóriá a tak stále názornejšiu pedagogickú prácu sme doplnili výskumnou činnosťou a tú, dovtedy nám tak chýbajúcu, sme všetci robili s nadšením. Doc. Kratochvíl ma poveril budovaním histologického laboratória – a to sa stalo mojou celoživotnou prácou aj záľubou.

Väčšina pôvodných asistentov Anatomického ústavu po niekoľkých rokoch odišla na klinické pracoviská, okrem MUDr. Meitnera, ktorý sa stal prednostom Histologického ústavu LFUK v Martine a MUDr. Gustáva Čierneho. Ten po odchode prof. Kratochvíla na Kliniku detskej chirurgie bol menovaný prednostom Anatomického ústavu.

MUDr. Štekláčová po odchode z Anatomického  ústavu pracovala vo Vysokých Tatrách ako palologický anatóm.

Karol KAPELLER