Emília MOJTOVÁ1, Jana HANAJÍKOVÁ2, Daniel DYTTERT3, Iveta WACZULÍKOVÁ4, Marianna GRIGEROVÁ1, Ján PODOBA1

1Klinika endokrinológie LF SZU a OÚSA, Bratislava, prednosta doc. MUDr. J. Podoba, CSc.
2II. rádiologická klinika LF UK a OÚSA, Bratislava, prednostka doc. MUDr. V. Lehotská, PhD.
3Klinika onkologickej chirurgie LF UK a OÚSA, Bratislava, prednosta prof. MUDr. Š. Durdík, PhD., MHA
4Katedra jadrovej fyziky a biofyziky, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK, Bratislava, dekan prof. RNDr. D. Ševčovič, DrSc.

SÚHRN
Východisko: V dostupnej literatúre absentuje klinická štúdia zameraná na dôkaz hypokorticizmu na väčšom súbore pacientov s adrenálnymi metastázami (mts). Cieľom práce bolo zistiť výskyt adrenálnej insuficiencie u pacientov s generalizovanou malignitou.


Súbor a metódy: Koncentráciu kortizolu a ACTH v sére sme vyšetrili u 31 pacientov, u 13 s jednostranným a u 18 s obojstranným metastatickým postihnutím nadobličiek. Korelovali sme laboratórne výsledky s morfologickými nálezmi pri zobrazovacích vyšetreniach (typ nádoru, bilaterálne postihnutie, veľkosť mts ložísk).
Výsledky: V skupine s jednostranným mts postihnutím sme nepotvrdili ani jeden prípad adrenálnej insuficiencie. V skupine s bilaterálnym mts postihnutím sa vyskytla adrenálna insuficiencia v dvoch prípadoch (11,1 %). Štatistickým spracovaním pozorovaných ukazovateľov sme zistili, že hladina ACTH významne pozitívne korelovala s veľkosťou metastáz. Hladina kortizolu s veľkosťou mts korelovala negatívne, tento vzťah však nebol štatisticky významný.
Záver: V skupine pacientov s bilaterálnym metastatickým postihnutím sa zistila adrenálna insuficiencia v dvoch prípadoch (11,1 %). Potvrdili sme hypotézu, že riziko adrenálnej insuficiencie stúpa s veľkosťou metastáz a je asociované iba s bilaterálnym metastatickým postihnutím.
Kľúčové slová: adrenálna insuficiencia, adrenálne metastázy, ACTH, kortizol, substitučná liečba.
Lek Obz (Med Horizon), 69, 2020, č. 3, s. 73 – 78

Kto je prítomný

Práve tu je 114 návštevníkov a žiadni členovia on-line