V medicíne je vhodné občas sa vrátiť aj k bežným každodenným problémom z hľadiska pokrokov súčasných poznatkov. Portál www.medscape.com to robí pravidelne a 10. marca 2009 prehodnotil problémstreptokokovej faryngitídy, pričom vychádzal z odporúčaní (guidelines) článku Choby a spol., v Am Fam Physic z 1. 3. 2009. Streptokoková faryngitída patrí stále k mimoriadne častým chorobám a len v USA každoročne postihuje 11 miliónov osôb. Najčastejšou baktériovou etiológiou je b-hemolytický streptokok skupiny A – spôsobuje 15 až 30 % akútnych faryngitíd u detí a 5 – 20 % u dospelých. Infekcia sa prenáša respiračnými sekrétmi, inkubačná doba je 24 – 72 hodín, najvyšší výskyt je na konci zimy a začiatku jari. Až v 43 % sa v rodine so streptokokovou faryngitídou vyskytne aj sekundárna infekcia.

Okrem bolestí v hrdle patrí k pravidelným príznakom streptokokovej faryngitídy horúčka nad 38 °C,exsudát v tonzilách a krčná lymfadenopatia. Petechie na podnebí a skarlatinoformný raš sú síce špecifické, ale zriedkavé príznaky. Vírusové faryngitídy sú častejšie a bývajú spojené s kašľom, výtokom z nosa a hnačkou. Zlatým štandardom diagnózy je kultivácia z hrdla, avšak v ostatnom čase došlo k významnému zlepšeniu senzitívnosti a špecifickosti testu na rýchlu detekciu antigénu – RADT (rapid antigen detection testing, s použitím ELISA metód) a používa sa Centorovo skóre, pretože dovoľuje určiť ktorí pacienti nepotrebujú kultiváciu, RADT alebo antibiotickú liečbu.

Centorovo skóre dáva 1 bod za každý fakt z týchto: chýbanie kašľa, napuchnutých krčných uzlín, teploty viac ako 38 °C, exsudátu alebo napuchnutie tonzíl a vek 3 – 14 rokov (naopak, za vek 46 rokov a viac 1 bod odpočíta). Skóre 0 – 1 znamená riziko streptokokovej faryngitídy 1 – 2,5 % (skóre 0) alebo 5 – 10 % (skóre 1), t. j. chorý nepotrebuje ďalšie vyšetrovanie alebo antibiotickú liečbu. Treba brať do úvahy aj iné faktory, napr. nedávny rodinný kontakt s dokázanou streptokokovou infekciou. Skóre 2 – 3 je riziko streptokokovej faryngitídy 11 – 18 % (skóre 2) až 28 – 35 % (skóre 3), t. j. treba urobiť kultiváciu z hrdla alebo RADT a ak je kultivácia pozitívna, treba chorého preliečiť antibiotikami. Skóre 4 a viac znamená riziko streptokokovej faryngitídy 51 – 53 % a treba zvážiť empirickú antibiotickú liečbu.

Komplikácie streptokokovej faryngitídy sú hnisavé (bakteriémia, krčná lymfadenitída, infekčná endokarditída, mastoiditída, meningitída, otitis media, peri- alebo retrotonzilový absces a/alebo pneumónia) a nehnisavé (akútna postreptokoková glomerulonefritída alebo reumatická horúčka). Incidencia reumatickej horúčky sa dramaticky znížila v rozvinutých krajinách, ale je stále vážny problém v rozvojových krajinách, kde je ročná incidencia asi 5/1000 osôb.

Liečbou voľby streptokokovej faryngitídy vzhľadom na cenu, spektrum aktivity a účinnosť je penicilín(PNC, 10 dní per os alebo 1 i.m. injekcia benzatínpenicilínu), počas 50 rokov sa nepozoroval nárast rezistencie. Rovnako účinný je amoxycilín (u detí vo veku 3 – 18 r. stačí jednorazova liečba raz denne), pri alergii na PNC je vhodný makrolid (erytromycín), klindamycín alebo cefalosporín 1. generácie. Zlyhanie PNC liečby je zriedkavé, antibiotiká skracujú trvanie choroby o 16 h, deti môžu ísť do školy už po 24-hodinovej antibiotickej liečbe.

Aj napriek správnej antibiotickej liečbe chronická kolonizácia b-hemolytickými streptokokmi skupiny A nie je zriedkavá. Platí zásada, že chronických nosičov nie je treba liečiť, riziko prenosu alebo vznik invazívnej infekcie je relatívne malé. Terapia nosičov sa odporúča: pri rekurentnej infekcii b-hemolytickými streptokokmi v rodine, anamnéze alebo tesnom kontakte s osobou s akútnou postreptokoková glomerulonefritídou alebo reumatickou horúčkou, epidémii akútnej postreptokokovej glomerulonefritídy, reumatickej horúčky alebo invazívnej infekcii b-hemolytickými streptokokmi v komunite, u zdravotníkov alebo pacientov v nemocnici alebo v sociálnych zariadeniach a u detí s rizikom tonzilektómie pre opakované infekcie b-hemolytickými streptokokmi. Stále nie je jasné, či tonzilektómia alebo adenotómia znižuje riziko streptokokovej faryngitídy, ale dnes sa súdi, že potenciálny prospech z nich je príliš malý v porovnaní s cenou a chirurgickým rizikom.

Management of streptococcal pharyngitis reviewed